Pondelok, 25. september, 2017 | Meniny má Vladislav
Pridajte si svoje mesto

Všetci ho chcú, no nemá kto začať

„Potrebuje Martin svoje mestské múzeum?“ pýtali sme sa v centre. Z piatich piati respondenti iba kývli plecami. Typická reakcia. Akoby Martinčanom nezáležalo na tom, že okolo nich mizne všetko to, čo by mohlo priniesť svedectvo o tom, ako a čím žili.

Kohútovu vilu teraz rekonštruujú. Nad jej využitím pre možné mestské múzeum visí otáznik.(Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Myšlienka sformovať v Martine múzeum nie je zo včerajška. Viacerí aktivisti z muzeálneho prostredia ju živia už viac ako dvadsať rokov.

„Dokonca aj na martinskej radnici sa k nej stavajú pozitívne,“ hovorí známy turčiansky zberateľ umenia Vladimír Bullo. Vyťahuje zápis starý takmer dvadsať rokov, ktorý deklaruje, že už v marci roku 1999 sa uskutočnilo vo vtedajšom hoteli Stavoindustrie stretnutie skupiny nadšencov.

„Akcentovali sme na ňom zástupcom radnice potrebu vzniku vlastného kultúrneho stánku, kde by mesto mohlo prezentovať svoju históriu. Veď dnes už aj maličké obce, nehovorím o menších mestách či mestách porovnateľných s Martinom, majú svoje pamätné izby, menšie múzeá či mestské múzeá. Iba Martin nie. Veď je to hanba! Centrum kultúry a nemá svoje múzeum,“ prízvukuje a poukáže na fakt, že napriek súhlasu s myšlienkou múzea sa radnica k praktickým krokom smerujúcim k jeho zriadeniu nedostala. A to aj napriek tomu, že sa odvtedy zmenilo jej vedenie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Drozďo a Demex v novom klipe ukazujú, aký je život DJ-ov

Je to tragédia, alebo to nie je tragédia?

Martinčania možno absenciu múzea svojho mesta nevnímajú ako tragédiu. Veď na teritóriu mesta sú Slovenské národné múzeum, jeho Múzeum Andreja Kmeťa, je tu Matica slovenská či Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice...

„Ibaže všetky tieto pracoviská sú svojou náplňou orientované na zbierkotvorné, dokumentačné či prezentačné potreby všetkých Slovákov či celého Slovenska. Je výborné, že tu vznikli, pracujú i ponúkajú svoje výstavy, ale iba v malej miere sa venujú mestu Martin,“ obhajuje formovanie martinského mestského múzea V. Bullo.

A uvádza množstvo príkladov toho, čo už asi Martin nenávratne stratil. „Vie niekto dnes, že tu bola chýrna stoličková továreň s ohýbanými stoličkami? Kde ten nábytok teraz je? Alebo, že o rok by sme si mali pripomenúť sedemdesiate výročie vzniku strojární? Alebo, že tu bol pivovar? Vie sa, aké pivo tu varili, v akých fľašiach sa predávalo? Vedia to mladí ľudia? Vedia, kto v Martine žil a čo pre mesto či Slovensko urobil? Že tu napríklad boli chýrne modrotlačové dielne? Martin nie je iba o dejinách literatúry. Vznikol tu slovenský priemysel, formovala sa tu slovenská politika, finančníctvo, obchod, numizmatika, a to nehovorím o takých zásadných faktoch dejín, že v meste vzniklo slovenské múzejníctvo, galeristika, žili tu ľudia, ktorí formovali dejiny výtvarného umenia v našej krajine. A mohol by som vyratúvať ďalej,“ nechá sa počuť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Deti z Turca sa vrátili do Turčeka - na výskum

Pripomína, že o tom všetkom sa nanajvýš píšu články, knihy, vedú sa dišputy, ale dokumenty málokto zhromažďuje.

„Možno ležia niekde v depozite odborných pracovísk, ale – načo tam ležia? Treba ich vytiahnuť von, nech sa ľudia na vlastné oči presvedčia o tom, čo všetko tu bolo. Veď práve kvôli nim sa Martin z dediny stal mestom. Je nám to ľahostajné? To už naozaj chceme, aby všetko to, čo naši predkovia dosiahli za stovky rokov, 21. storočia zlikvidovalo?“ pýta sa V. Bullo, ktorý je známym zberateľom a nie je mu ľahostajný stav, v akom sa dokumentácia o Martine nachádza.

Sťahovanie sme zažili, netreba ho zažiť znova

Podľa V. Bullu naozaj neobstojí ani argument, že v depozitoch múzeí je téma Martina zastúpená širokou ponukou dokumentov a trojrozmerných predmetov.

„V histórii sme opakovane zažili sťahovanie kadečoho do metropoly Slovenska či inde len na základe politického či iného rozhodnutia a záujmu. Kto zaručí, že sa niečo podobné nezopakuje?“ pýta sa.

Vo svojej snahe nie je sám. „V kultúrnej výbave Martina múzeum naozaj chýba. A treba ho zriadiť čo najskôr, kým ešte žijú ľudia, ktorí si z nedávnej histórie mesta čo-to pamätajú, vedia to spísať, nájsť súvislosti a vyhľadať v depozitoch rôznych pracovísk to, čo sa k mestu vzťahuje, respektíve čo by sa mohlo využiť v prípadných budúcich expozíciách,“ pridáva svoj názor historička Eva Králiková.

„Je to dôležité aj pre návštevníkov mesta, ktorí chcú vedieť, kam prišli, čím je Martin zaujímavý. Je paradoxom, že táto myšlienka v meste nikdy nedozrela. Ľudia sa vždy uspokojili s tým, že tu sú múzeá s celonárodným programom.“

„Ale to je chyba,“ pridáva sa zástupkyňa riaditeľky Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine Hana Zelinová.

„Ak sa Martinu venujeme, tak z pozícií celospoločenských súvislostí, často iba okrajovo. Podľa mňa je sformovanie mestského múzea dôležité nielen pre návštevníkov mesta, ale predovšetkým pre domácich. Aby si vytvorili vzťah k nemu, aby si uvedomili, kde žijeme a kam patríme. Obávam sa, že o dvadsať rokov tu už nebude čo zachraňovať, mnohé vzácne veci už dávno skončili v kontajneroch - napríklad pri privatizácii veľkých podnikov,“ dodáva.

Zdôrazňuje, že materializácia spomienok je veľmi dôležitá pre sprítomnenie si toho, čo formovalo mesto a na čo by sme mali byť hrdí.

„Zaráža, že mesto nemá v centre vybudovaný informačný systém. Návštevník nevie, kde čo je a už nehovorím o tom, že vystúpi z vlaku či autobusu, zaparkuje na centrálnych parkoviskách a vyjavene pozerá, kde je, podľa čoho sa má orientovať, nevie, kde nájde niečo zaujímavé, čo by si možno rád pozrel,“ poukazuje Zelinová. Dodá, že Martin prekvapuje tým, s čím všetkým sa jeho obyvatelia uspokojili.

„My, Martinčania, sme ako žaby. Keby nás hodili do horúcej vody, tak z nej vyskočíme, ale keď nás varia postupne, zvykneme si... A ľahostajnieme.“

Už sa hovorilo aj o výbere budovy. Lenže...

V meste, ako sme už spomínali, rezonovali plány na zriadenie mestského múzea. „Vzhľadom k tomu, že išlo o veľmi zaujímavú súčasť mesta, ktorú si ako centrum národnom kultúry Slovákov žijúcich doma i zahraničí Martin určite zasluhuje, prebiehali aj rozhovory o výbere vhodnej historickej budovy v majetku mesta,“ vyjadruje sa k tejto téme hovorkyňa Martina Zuzana Kalmanová.

„Všetky plány však boli pozastavené kvôli nútenej správe, do ktorej mesto vstúpilo v marci minulého roka,“ uzatvára.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vystavujú Prievozníková a Mertlová

Téma múzea ale nie je iba o peniazoch

Ale je téma vzniku múzea iba o peniazoch? „Mali by sme sa od nich odosobniť. Dôležité je pripraviť projekt, ktorý by mal jasne deklarovať to, že ho chceme a naznačiť praktické kroky, ktoré povedú k jeho zriadeniu,“ zdôrazňuje H. Zelinová.

„Možno by pomohlo vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej členmi by mali byť odborníci v tejto oblasti. Tí by mali spracovať dokument o poslaní takéhoto múzea, mala by sa v ňom zadefinovať obsahová náplň a povinnosti vo vzťahu k mestu, odborná zbierkotvorná, expozičná i vedecká činnosť. Toto je základ akejkoľvek registrácie múzea,“ vymenúva Eva Králiková.

Jej kolegyňa z múzea zdôrazňuje, že registrácia takéhoto pracoviska je jedna vec, druhou sú povinnosti. „Papiere sú prvou fázou projektu, je ľahšie ich dať dohromady, ako prijať záväzok finančne podporiť starostlivosť o budovu zriadeného múzea, personálne ho vybaviť a zabezpečovať jeho činnosť,“ upozorňuje.

Dôležitejšia je ambícia. Chce ho mesto, alebo nie?

To je ale otázka vzdialenejšej budúcnosti. To, čo teraz vízia mestského múzea potrebuje, nie sú peniaze, ale ambícia. Chce ho Martin, alebo nie?! Lebo o tom, že ho potrebuje, niet pochýb. Chce aktuálny mestský poslanecký zbor vziať na seba zodpovednosť za schválenie takéhoto projektu? Chce nechať po sebe aj inú stopu v oblasti kultúry ako „iba“ podporu agentúrne nakupovaných programov?

„Som všetkými desiatimi za,“ prízvukuje poslanec mesta Stanislav Thomka, ktorý sa dlhodobo venuje kultúre v Martine.

„Ak by sme takýto dokument mali podporiť aj v komisii kultúry, verím, že nikto by nebol proti,“ tvrdí a dokladá to aj zásadným argumentom.

Múzeum už je v pláne mesta. No zatiaľ iba na papieri

„Keď sme tvorili Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja mesta na roky 2016 - 2023, v časti venovanej kultúre je zakotvený cieľ – vytvoriť priestor pre prezentáciu dejín mesta a Turca v mestskom múzeu. Je tam zakotvený aj záväzok zabezpečiť jeho prevádzku. Dokonca – v tomto dokumente sa jasne hovorí o rekonštrukcii Kohútovej vily, resp. iného vhodného objektu pre potreby takéhoto múzea, pričom pri tvorbe základných dokumentov má mesto spolupracovať s pamäťovými a fondovými inštitúciami, spolkami, združeniami a jednotlivými zberateľmi,“ rámcuje túto ambíciu Thomka.

Ubezpečuje, že ak do komisie kultúry prídu aktivisti s koncepciou mestského múzea, určite budú nielen vypočutí, ale ich aktivita bude posunutá na rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré môže určiť postupné kroky pre vytvorenie takéhoto reprezentantívneho stánku kultúry v Martine.

Zaujímavosti

 


  1. Na Ľadovni asi vyrástlo jediné konopné pole v Turci 6 654
  2. Elán ďakuje Turčanom 3 647
  3. Elán v martinskom Amfiku 2 333
  4. To by bolo skál do skaliek 567
  5. Hokejisti vyhrali aj druhý zápas, Dzubina si udržal čisté konto 459
  6. I. trieda, priebežné výsledky 8. kola: Príbovce nadelili sedmičku Lipovcu 297
  7. Turčania vedia páliť špičkové destiláty 249
  8. Voľby do VÚC 2017 Martin: Kandidáti na poslancov 141
  9. Ak máte vodičák, v MHD cestujete cez víkend bezplatne 128
  10. Ešte vždy je koho presviedčať, že divadlo nie sú iba Cintoríny 126

Najčítanejšie správy

Turiec

Na Ľadovni asi vyrástlo jediné konopné pole v Turci

​​​​​​​Zaujímavú raritu majú obyvatelia Ľadovne priamo pod svojimi oknami. Vyzerá to ako marihuana, vonia to tiež veľmi podobne, no z fajčenia tejto rastliny by ste asi pôžitok nemali.

Elán ďakuje Turčanom

Ďakujeme všetkým fanúšikom a celému Martinu za neopakovateľnú atmosféru... - odkázala po koncerte Turčanom skupina Elán.

Elán v martinskom Amfiku

Priaznivci skupiny Elán sa dočkali. Kapela v týchto chvíľach začína svoj koncert v martinskom Amfiku.

To by bolo skál do skaliek

„Z toho by bolo skál do skaliek,“ nadchýňajú sa dámy šoférujúc okolo skládky rúbaniny pri Dubnej Skale. Koľko je tam materiálu a čo sa s ním stane?

Hokejisti vyhrali aj druhý zápas, Dzubina si udržal čisté konto

Trebišov bol ťažším súperom než pred týždňom Rimavská Sobota. Naši duel prakticky rozhodli v priebehu 16. a 17. min, kedy hosťom strelili dva góly.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Zaujímavé podzemie na Orave prilákalo tisíce ľudí. Čo tam je?

Jedinú sprístupnenú jaskyňu na Orave navštívilo počas prvého roka jej prevádzky viac ako 12-tisíc ľudí.

FOTO: Žilinské blatíčko bolo tento rok mimoriadne náročné

Podujatie napísalo tento rok tretiu kapitolu.

Toto sú kandidáti na žilinského župana a poslancov za Oravu

V župných voľbách si vyberieme vyberieme na post predsedu Žilinského samosprávneho kraja spomedzi deviatich kandidátov.

Všetky správy

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

Merkelová avizuje tvrdé vysporiadanie sa s extrémistami z AfD (minúta po minúte)

V Berlíne ľudia protestovali proti Alternatíve pre Nemecko.

Dvesto pretekárov bojuje šesť a pol hodiny o titul a vždy vyhrá Sagan

Slovák má najviac víťazstiev, tituly zbiera ako na bežiacom páse a slávneho Merckxa mrzí, že si s ním nemohol zmerať sily, keď sám jazdil.

Osobnosti reagujú na triumf Sagana: Jazdec z malej krajiny mení históriu

Slovenský jazdec ako prvý v histórii získal tri tituly na MS za sebou.

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Tohtoročný šampionát však bol spomedzi víťazných jeho najťažší.

Kam vyraziť