SKLABINSKÉ PODHRADIE. Na Hrad Sklabiňa prišlo začiatkom augusta dvadsaťpäť skautov z Belgicka, aby pomohli pri renovácii a rekonštrukčných prácach delostreleckého opevnenia. Okrem toho im zostal čas aj na športové aktivity. Pozreli si okolie Sklabine a Martina.
Hrad Sklabiňa sa prvýkrát spomína v roku 1222. Od roku 1337 sa stal župným, v roku 1404 ho nariadil opevniť uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Dominantnou časťou hradu zrejme bola masívna obvodová hradba vymedzujúca neveľký areál pevnosti. V priebehu 14. storočia Sklabiňu spravovali kráľovskí kasteláni, ktorí zároveň mali titul turčianskych županov. V roku 1434 hrad v dôsledku útoku husitov vyhorel.
V rámci rekonštrukcie neskôr pevnosť rozšírili o predhradie s polygonálnymi baštami, obopínajúce po obvode horný hrad. Koncom 15. storočia bol hrad majetkom Jána Korvína, ktorý opevnenie predhradia zosilnil ďalšou baštou a plochu hradného jadra rozšíril o vežu s neskorogotickou kaplnkou.
Na Sklabinskom hrade budú hradné slávnosti Čítajte Definitívne sa o zánik „postarali“ Nemci
V roku 1540 Sklabiňu získali Révaiovci a ich panovanie na Sklabini trvalo nepretržite až do 1947, v tomto roku bol ich majetok skonfiškovaný. Révaiovci od začiatku svojho pôsobenia venovali zdokonaleniu hradu značnú pozornosť - pred bránou vyrástlo opevnené predbránie a v jeho tesnej blízkosti aj polygonálna delová bašta. Už na začiatku 17. storočia však nad obranou prevládla potreba pohodlnejšieho bývania, a tak Peter Révai v roku 1610 delovú baštu a predbránie zmenil na kaštiel.
Funkciu vonkajšieho opevnenia potom prebral nový okruh hradieb so vstupnou bránou zovretou dvojicou prízemných bášt. Postupom času sa všetky funkcie sídla skoncentrovali v budove kaštieľa a pôvodný hrad od 18. storočia začal chátrať. Kaštieľ v predhradí Révaiovci naďalej využívali ako letné sídlo a múzeum. Definitívny zánik priniesol až požiar v roku 1944 založený nemeckým vojskom.
Nadšenci hrad začali postupne opravovať
Po majetkoprávnom vysporiadaní v 90-tych rokoch 20. storočia sa hrad stal majetkom obce Sklabinský Podzámok. V roku 2000 dala obec celý areál hradu do prenájmu novovzniknutému OZ Donjon, ktoré prebralo starostlivosť o hrad a jeho členovia pokračovali v prácach, ktoré začali ešte miestni nadšenci - dobrovoľníci zo Sklabine pod vedením Milana Miloša Ďuríka. Tí pomáhali pri udržiavaní areálu hradu, zrekonštruovali južnú strážnu baštu pri vstupe do areálu.
Členovia OZ Donjon v areáli hradu časom vymurovali niekoľko kavern a staticky zabezpečili budovu bývalej väznice a mučiarne, stabilizovali múr na hornom hrade, podmurovali nárožie kaplnky, vyplnili kavernu v parkánovom opevnení, pripravili severnú baštu pri vstupe na kompletnú rekonštrukciu - vyšpárovali obvodovú stenu, odstránili sutinové závaly, osadili drevené rámy na okná a dvere, obmurovali okenné špalety..., čím hrad zachránili pred zrútením. V roku 2007 obec Sklabinský Podzámok prekvapivo jednostranne vypovedala nájomnú zmluvu OZ Donjon a v roku 2010 obec a súkromný podnikateľ vytvorili eseročku, ktorá má hrad spravovať a starať sa oň. No hrad chátra a zarastá.
Čo by bolo, keby nebolo kozieho syra?
OZ Donjon momentálne vlastní a môže sa starať iba o delostrelecké opevnenie, v ktorom v roku 2006 zriadilo súkromné múzeum Hradu Sklabiňa. V tomto priestore môže návštevník dostať fundovaný výklad o histórii hradu a nálezoch, ktoré sa našli pri opravách hradného areálu. Môže si všimnúť aj stádo kôz, ide o tzv. alpské kozy, s veľkými rohami – hnedé, ktoré ľudia z občianskeho združenia v okolí opevnenia chovajú. Predaj upomienkových predmetov, vstupné do múzea a predaj výrobkov z kozieho syra je jediný stály príjem združenia, z ktorého financuje všetky práce na delostreleckom opevnení.
