Východný mestský okruh. Prečo ho Martin potrebuje

Aké ciele si generel pred seba stavia? A nakoľko je ich realizácia záväzná, keďže dokument už poslanci schválili.

- Cieľom ÚGD bolo hlavne zodpovedať na dôležité otázky týkajúce sa dlhodobých problémov dopravy, ich odborného posúdenia a nájdenie vhodného riešenia, ktoré je možné zapracovať do územného plánu.

Pristavme sa viac pri východnom mestskom okruhu. V minulých mesiacoch sa o ňom veľa hovorilo – aj negatívne. Prečo ho treba?

- Usporiadaniu cestnej siete základného komunikačného systému v Martine dominuje cesta I/65 vo svojich dvoch trasách. Pôvodná I/65 je hlavnou severo-južnou trasou cez mesto, prenáša podstatnú časť vnútornej, veľkú časť zdrojovej a cieľovej a menšie množstvo tranzitnej dopravy. Nová I/65D tvorí vysokokapacitný západný obchvat mesta, ktorý je zaťažený prevažne tranzitnou dopravou a časťou dopravy zdrojovej a cieľovej. Toto usporiadanie je zdrojom vysokého zaťaženia pôvodnej I/65, ktorej súčasťou je aj jednosmerný mestský okruh v centre. Plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R3 síce odľahčí I/65 o tranzitnú dopravu, ale len o nepodstatnú časť zdrojovej a cieľovej dopravy. Naviac, plánovaná výstavba v lokalitách vo východnej časti mesta prinesie nové požiadavky na prepravu, čoho následkom bude nárast dopravy na I/65 a priľahlých komunikáciách.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Radnica už vie, ako budú vyzerať komunikácie budúcnosti

Ako túto situáciu rieši dopravný generel?

- V rámci ÚGD bolo na základe analýzy dopravných prieskumov, prognóz a predpokladaného demografického rozvoja mesta a regiónu posudzovaných niekoľko variantov pre cestnú automobilovú dopravu – celkovo trinásť. Variantne sa uvažovalo o výstavba východného mestského okruhu a rýchlostnej cesty R3, samozrejme s tým, že diaľnica D1 a jej napojenie na I/18 bola pre všetky varianty zachovaná v plnom rozsahu. Na základe analýz spracovateľ odporučil pre ďalšie podrobné riešenie variant V2A, ktorý predpokladá v sledovanom území pre riešený rok 2030 realizáciu diaľnice D1, privádzača I/18 a rýchlostnej cesty R3 a súčasne realizáciu východného mestského okruhu s jedným napojením na R3 predĺžením ulice N. Hejnej na Ľadovni.

Územný generel ju navrhuje ako zbernú. Aká je to komunikácia?

- Východný mestský okruh má byť zbernou komunikáciou kategórie MZ 8,5/50, ktorá má zabezpečovať prístup do nových lokalít individuálnej bytovej výstavy s obmedzením ťažkej nákladnej dopravy. V rámci návrhu východného mestského okruhu bolo riešené aj jeho možné napojenie na I/18 pri východnom priemyselnom parku. Bolo ale zamietnuté z viacerých dôvodov. Hlavným bolo jeho trasovanie pozdĺž obytnej zóny Košúty a záhradkárskej osady s rekreačným charakterom využitia územia. Ďalším dôvodom bola problematická križovatka s I/18, ktorá by zasahovala do mostného objektu, resp. násypu a jej výstavba by bola nevhodná aj z pohľadu bezpečnosti dopravy na I/18. Dôvodom zamietnutia bola tiež definovaná funkčnosť východného mestského okruhu a jeho budúce zaťaženie, z ktorého bude vylúčená ťažká nákladná doprava.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na Mudroňke nainštalujú aj radar

Cesta ale rozdelí Košúty na dve časti. Môže skomplikovať chodcom cesty do školy či za službami. Nedala sa predsa len trasovať inak?

- Potreba urbanizácie územia medzi Košútami I. a II. vyžaduje vhodné riešenie dopravnej a technickej infraštruktúry. Pre toto územie bola vypísaná urbanistická súťaž, ktorá preverila viaceré spôsoby usporiadania zástavby a verejného dopravného vybavenia územia. Poloha cesty východného mestského okruhu navrhovaná v zmysle územného plánu sa z hľadiska optimálneho rozvoja územia Košút potvrdila ako najvhodnejšie riešenie. Dnes je toto územie nezastavané, pešie trasy sú „vyšliapané“ tak, ako ich preferujú obyvatelia Košút. V prípade, že dôjde k výstavbe v tomto území, vybudujú sa aj nové spevnené pešie chodníky v trasách, ako ich dnes používajú chodci. Peší pohyb bude usmernený, organizovaný, nie živelný. Rešpektovať sa budú trasy pre prepojenie objektov občianskej vybavenosti, či už ide o školy, obchody alebo zdravotnícke zariadenia.

Generel sa venuje aj prepojeniu Jilemnického ulice so Záturčianskou. Prečo je toto prepojenie jedným z kľúčových, na ktorých dokument stavia?

- V čase prác na územnom genereli dopravy bola spracovaná štúdia riešenia križovatky Košúty pri obchodných centrách susediacich s I/65 Jilemnického. Generel rešpektuje výsledky tejto štúdie a uvažuje s novým usporiadaním siete a súčasne aj s existenciou plánovaného prepojenia Ulice Pltníky (OC Tulip) s Košútami. Prepojenie sa má realizovať mimoúrovňovým krížením železničnej trate s križovatkou do novej záujmovej oblasti mesta a s napojením na ulice Pltníky a Priekopskú a po preklenutí trate s napojením na križovatku s Jilemnického ulicou. Existujúca okružná križovatka v tomto priestore bude prebudovaná na svetelne riadenú križovatku s výhľadovým napojením novej Košútskej na východný mestský okruh za sídliskom Košúty. Toto riešenie bolo analyzované v dvoch variantoch prepojenia Jilemnického ulice s I/65D s dôrazom na zdroj minerálnej vody Fatra, inžinierske siete a na výškové pomery v území.

Ako do tohto plánu zapadá prístup k Obchodnému centru Di Campo Martin?

- Je jeho súčasťou. Uvažuje sa o vybudovaní prístupovej komunikácie k tomuto obchodnému centru, ktoré má byť kombinované s prístupom k železničnej zastávke Košúty pre osobnú dopravu a pre MHD. Komunikácia bude napojená na Jilemnického ulicu (I/65) svetelne riadenou križovatkou pre možnosť koordinácie s križovatkou Jilemnického – nová Košútska. Do vybudovania tejto križovatky bude obchodné centrum napojené dočasnou križovatkou s Ulicou Dúbravca, ktorá pre blízkosť križovatky nová Košútska bude svetelne riadená. Riešitelia analyzovali v tomto priestore aj možnosť napojenia základného komunikačného systému na R3. Vzdialenosť križovatiek na rýchlostných cestách v zmysle STN 736101 ale túto alternatívu nedovoľuje. Navyše analýza prepojenia cez Tehelnú ukázala v skladbe dopravného prúdu, že prepojenie cez sídlisko Košúty by nebolo vhodné kvôli vysokej intenzite ťažkej dopravy.

(Celý rozhovor s Róbertom Dúbravcom si môžete prečítať v MY Turčianske noviny / 22. augusta 2017)