Rudolf Petrák pochádzal z rodiny stolára. Študoval na gymnáziu v Martine (1929 – 33), učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule (1933 – 37), v speve sa zdokonaľoval u renomovaných pedagógov v Bratislave, Ríme a vo Viedni. Krátky čas pôsobil ako učiteľ v Smoleniciach a Bratislave. Od roku 1939 bol sólistom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave (SND), Volksoper vo Viedni, opery Divadla 5. mája v Prahe, od jesene 1948 do roku 1967 sólistom New York City Opera Company. S manželkou Fedorou, rodenou Kalenčíkovou – úspešnou krasokorčuliarkou – mali dvoch synov.
Plagát prezentujúci tenoristu zo Slovenska v Amerike. (zdroj: Archív PC)Prvenstvo, ktoré mu už nikto nezoberie
Bol prvým operným spevákom, ktorý pred Luciou Poppovou, Editou Gruberovou a Petrom Dvorským reprezentoval Slovensko na amerických operných a koncertných pódiách. Základy hudobného vzdelania získal od otca, ktorý hral na niekoľkých nástrojoch a v Sučanoch dirigoval amatérsky orchester. Matka bola sólistkou v miestnom kostolnom speváckom zbore. Ako študent učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule venoval popri speve veľkú pozornosť aj hre na organ, klavír a husle. Počas „kantorovania“ v Smoleniciach bol sólistom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, kde na seba upozornil nevšedným hlasovým fondom a nádherným tenorom.
Občianstvo USA si prevzal priamo od amerického prezidenta
Začiatky Petrákovej kariéry na javisku SND mala aj po rokoch v živej pamäti operná diva Mária Kišonová-Hubová. „V roku 1942 predspieval v SND a čoskoro sa predstavil s prvými úlohami. Bol mimoriadne muzikálny, usilovný, ambiciózny, ale aj inteligentný – ako človek i ako spevák. Vedel navodiť atmosféru na javisku, nebol živelný, pôsobil v hre decentne. Dodržiaval charakter postavy, ktorú spieval. Mal zmysel i pre jemnú komiku a operné herectvo. Bol typický lyrický tenor...“
V SND stvárňoval spočiatku menej významné tenorové úlohy v operetách i operách (výnimkou bol Vašek z Predanej nevesty a Jonel Bolescu z Lehárovej Cigánskej lásky). Po doškolení v Ríme, Viedni , kde účinkoval v tamojšej Štátnej opere, i Salzburgu interpretoval na javisku SND a neskôr v Prahe už len veľké role. Mal veľmi blízko k talianskemu vokálnemu ideálu, pričom najmä stredná poloha jeho hlasu sa vyznačovala krásnym zafarbením, prejav vzornou kantilénou, rešpektovaním interpretačnej tradície a dôsledným frázovaním. Pravidelne vystupoval v bratislavskom aj pražskom rozhlase, absolvoval mnoho úspešných koncertov doma i v zahraničí. Keď ho v decembri 1946 počul riaditeľ Newyorskej opery I. Halasz spievať titulnú rolu vo Verdiho Trubadúrovi, bol tak očarený spevákovým interpretačným majstrovstvom, že mu hneď po predstavení ponúkol hosťovanie v zámorí.
Rudolf Petrák. (zdroj: Archív PC)Po komunistickom prevrate vo februári 1948 Petrák definitívne zakotvil v USA. Americké štátne občianstvo získal v roku 1954 a v Bielom dome mu ho osobne odovzdal prezident Dwight Eisenhower.
Presadil sa aj v Severnej Amerike
Slovenský spevák sa v mimoriadne silnej konkurencii presadil aj v Severnej Amerike. Všestranne kultivovaným hlasom a výrazným charakterizovaním postáv si získal obdiv a uznanie nielen hudobných teoretikov, ale i laických milovníkov operného spevu.
Autor propagačného bulletinu The Rochester Times Union na margo turčianskeho rodáka uviedol: „Favorit operného obecenstva vo Viedni a v Prahe – Rudolf Petrák – sa rýchlo zmocnil sŕdc Američanov, a to po svojom debute v New York City Opera Company. Odvtedy sa objavoval ako vedúci tenorista v tejto spoločnosti. S veľkým úspechom sa predstavil aj na koncertnom pódiu. Pán Petrák bol hosťujúcim sólistom v Baltimore Symphony Orchestra a v Rochester Philharmonic Orchestra, je obľúbený v Chicago Grand Parku. Umelcov vynikajúci repertoár, čaro osobnosti a brilantný hlas, ktorý prináša do spevu drámu i hudobnosť, mu neustále znásobuje počet obdivovateľov po celej krajine.“
Tenorista spieval s hviezdami operného neba
Ako renomovaný tenorista Newyorskej opery účinkoval Petrák v 25 operách, absolvoval desiatky turné po USA, Kanade a Mexiku, v pozícii sólistu vystupoval s niekoľkými symfonickými aj filharmonickými orchestrami, ktoré viedli známe a medzinárodne rešpektované dirigentské osobnosti (L. Stokowski, E. Ormandy, N. Rescigno, T. Serafin a i.). Na javiskách spieval s mnohými vtedajšími hviezdami operného neba (L. Priceová, R. Resnikova, J. Novotná, E. Steberová, N. Rankin, D. Kirstenová, H. Guedenová a i.). Veľkú popularitu mu prinieslo vystupovanie v americkom rozhlase a televízii, pričom spevákove umenie pozitívne hodnotila nielen odborná kritika, ale i širšia verejnosť. Súčasťou bohatého Petrákovho repertoáru boli okrem našich ľudových piesní aj skladby slovenských hudobných tvorcov (M. Schneider-Trnavský, E. Suchoň, A. Moyzes, D. Kardoš, T. Frešo). K popularizácii slovenskej hudby a spevu významne prispel tiež štyrmi platňami, ktoré v rokoch 1951 – 53 nahral vo vydavateľstve Marina Records Inc. v Greenwichi.
Zomrel mladý, finále života prežil v ústraní
Napriek veľkej pracovnej vyťaženosti udržiaval Petrák kontakty s krajanským hnutím v Amerike. Predovšetkým v prvých rokoch emigrácie sa aktívne zúčastňoval na rôznych slovenských národných, kultúrnych či duchovných podujatiach. Svojím jedinečným interpretačným majstrovstvom umocnil atmosféru spolkových jubileí, banketov, plesov, nezištne vystupoval v prospech dobročinných zbierok a charitatívnych akcií. V septembri 1952 nechýbal pri založení Slovenského ústavu v Clevelande.
Pre krajanské strediská v USA zrealizoval štyri veľké celovečerné koncerty slovenských piesní z oblasti ľudovej aj vážnej hudby. Tieto koncerty, ktoré dlhodobo rezonovali v krajanskom povedomí, sa uskutočnili v Clevelande, Milwaukee, Whitingu a Newarku. Speváka na vystúpeniach kongeniálne sprevádzala koncertná pianistka Marienka Michnová – dcéra slovenských prisťahovalcov.
Záverečnú fázu života prežil maestro v ústraní a okrem rodiny sa prakticky s nikým nestýkal.
Po skončení angažmánu v Newyorskej opere hrával ako organista v kostoloch. Zomrel na srdcovú príhodu 3. marca 1972 v meste Greenwich (CON, USA) vo veku nedožitých 55 rokov. Ostali po ňom početné nahrávky skladieb, ktoré vydávajú svedectvo o umelcovom nespornom speváckom talente.
Dostal sa k srdcu aj neslovenského poslucháča
Básnik, spisovateľ a popredný krajanský činovník Miloš Klement Mlynarovič na stránkach Literárneho almanachu Slováka v Amerike charakterizoval podmanivé interpretácie slovenských ľudových piesní v Petrákovom podaní nasledujúcimi slovami: „Týmito piesňami sa Rudolf Petrák dostal nielen k srdcu nášho poslucháča, ale aj k srdcu neslovenskému, pretože melódia je medzinárodnou rečou, ktorú si obľúbi každý. A to najmä vtedy, keď slovenské piesne interpretuje hrdlo takého majstra!“
O Rudolfovi Petrákovi sa na Slovensku dlho neprávom mlčalo. Až v roku 1968 mohol aspoň na chvíľu zavítať domov. Dokonca mu bola ponúknutá príležitosť vystúpiť v SND. Zlomyseľný anonym ale zariadil, že slávny spevák musel do 24 hodín opustiť republiku a na rodné Slovensko už nikdy viac neprišiel...
Autor: Peter Cabadaj
