BLATNICA, BYSTRIČKA, TURČIANSKE TEPLICE, MARTIN. Nie je to už nič nezvyčajné, ale ešte stále nie úplná samozrejmosť. Väčšina manželstiev sa stále spečatí v sobášnej sieni, i keď počet obradov pod holým nebom každým rokom pribúda.
„U nás je to už bežná vec. Najmä od jari do jesene sa sobáše konajú aj vonku – v prírode. Trebárs v hoteli v Gaderskej doline alebo v neďalekej chatovej osade. Sobášila som však aj v autokempingu či na dvore rodinného domu. Osobne nič proti tomu nemám, dokonca sa mi tento trend pozdáva. Atmosféra je bezprostrednejšia, veselšia, svadobníci sa viac uvoľnia, nie je to také napäté ako na úrade,“ podelila sa o skúsenosť starostka Blatnice Ivica Súkeníková, ktorá pridala ešte jednu zaujímavosť.
„Už je to desať rokov, ale pamätám si to ako dnes. V sobotu 7. 7. 2007 som sobášila až tri páry a všetky vonku. Dalo to zabrať, ale všetko dobre dopadlo,“ zasmiala sa richtárka.
ANKETA
Svadby pod holým nebom už nie sú zriedkavé. Ak by ste si mohli vybrať, resp. ešte raz vybrať, na ktorých miestach v Turci by ste chceli mať svadbu? Alebo ak ste už mali niekde vonku, tak kde a aké to bolo?
Renáta Galgaňáková, Bratislava – Hoci som bola Martinčankou, tak som sobáš mala pod holým nebom v parku kaštieľa v Mošovciach. Počasie nám vyšlo, naša svadba bola nádherná. Vrelo odporúčam.
Zuzana Jonášová, Košťany nad Turcom – My sme mali sobáš hore na rozhľadni medzi Belou a Turčianskym Jasenom. Počasie nám vyšlo, ľudia boli nadšení, bolo to neskutočne krásne. Obci sme trošku spôsobili problémy, ale nakoniec súhlasili so všetkým.
Marián Fabuš, Martin – Čoskoro má čaká svadba v Botanickej záhrade Slovenského národného múzea. Pôvodne sme chceli mať v altánku vo Hviezdoslavovom parku, ale ten je v úbohom stave.
Každá svadba má svoje čaro
V Bystričke mali tohto roku už 17 svadieb, ďalších 24 majú nahlásených. Iba deväť z nich bolo, resp. bude v obradnej miestnosti.
„Keď je svadba, vždy je to pekné. Či už na úrade, alebo vonku. Všetky majú svoje čaro a osobitú atmosféru. Budúci manželia si zvyknú svoje „áno“ u nás povedať napríklad vo vonkajších priestoroch miestneho hotela či ďalšieho podobného zariadenia pri chatovej oblasti. Sobášila som už aj v záhrade rodinného domu,“ podotkla Zdenka Maršalová, starostka Bystričky.
Pod holým nebom sa ženil aj Lukáš Orčík z Turčianskych Teplíc. Svoju manželku Andreu si bral za ženu na lúke pri jednom z hotelových zariadení kúpeľného mesta.
„Keďže nie sme veriaci, tak svadba v kostole neprichádzala do úvahy a ani na úrad sa nám akosi nechcelo ísť. Chceli sme niečo iné, ako je zvykom. Dopadlo to výborne, počasie nám tiež prialo, všetci boli nadšení. Každý sa cítil ako doma, nikto sa nikde netlačil,“ netajil ani takmer po roku spokojnosť ženích.
„Ja som si svadbu v prírode najprv nacvičil v seriáli Kolonáda, ktorá sa odohrávala v parku. Vtedy som sa, hádam, zapotil viac, ako keď to bolo naostro,“ smial sa primátor Turčianskych Teplíc, ktorý dnes už Lukáša a Andreu Orčíkovcov sobášil.
V kúpeľnom meste je vonku do roka približne desať svadieb, podstatne viac sa ich koná v sobášnej sieni na mestskom úrade.
„Tú sme postupne úplne vynovili, dá sa povedať, že od podlahy. Nový máme aj nábytok, je to dôstojný priestor, hodný významnej životnej udalosti,“ povedal primátor.

Sobáš vonku stojí viac
Aj v Martine sa svadby častejšie konajú v sobášnej sieni Turčianskej galérie. „Avšak asi desať percent sobášov sa už koná vonku. Napríklad v altánku v Hviezdoslavovho parku, pri kaštieli v Záturčí, v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch alebo aj na Martinských holiach. Vždy to dobre dopadlo, atmosféra je výnimočná a nezabudnuteľná. Sobášil som však aj v nemocnici, keď si svoje áno povedali aj starší partneri, pričom jeden z nich bol ťažko chorý,“ povedal Imrich Žigo, viceprimátor Martina.
V Martine je za sobášny deň určená sobota a pondelok. Ak sa koná v oficiálnej sobášnej sieni, tak Martinčania neplatia žiadne poplatky, v iný deň je to 16,50 eura. Svadba mimo týchto priestorov vás vyjde na 66 eur.
„Ale pozor, svadba nemôže byť hocikde. Pamätám si, že raz sa jeden pár chcel brať v pivárni. Vybraný priestor musí spĺňať isté kritériá a mal by byť aj dôstojný,“ podotkol Imrich Žigo.
