MARTIN. VRÚTKY. Štvorica aktívnych kamarátov z Turca sa vydala na bicyklové dobrodružstvo i tento rok. Povzbudení vlaňajším výletom plného zážitkov naprieč krajinami k Baltickému moru a predtým k Jadranu, sa tentoraz chlapi vybrali do Holandska k Severnému moru. Cyklovýlet najskôr začínali traja v zložení: Rastislav Novotný, Marián Frkáň, Richard Dlhopolec a spolu vyrazili vlakom z Vrútok do Žiliny, keďže prejazd cez Strečno bol v tom čase nemožný. Zo Žiliny sa už potom vydali smerom do Čiech, kde sa k nim pripojil posledný člen výpravy Peter Foldváryi.
Pocit slobody je na nezaplatenie
Ako chlapi svorne tvrdia, na bicyklový výlet sa vydávajú rok čo rok preto, lebo sú vášniví cestovatelia, milujú podávanie športových výkonov, ale aj spoznávanie krajín i nových ľudí, baví ich orientácia v mapách a v teréne, vyhľadávanie vhodných miest na prenocovanie, tímová spolupráca či absolútna psychohygiena.
„Človek na týchto cestách zistí, kde má svoje hranice a pocit slobody je jednoducho úžasný,“ vyznáva sa partia dobrodruhov.
Ich trasa merala 1431 kilometrov, trvala dvanásť dní a viedla zo Žiliny cez Makov do Lipníku nad Bečvou, potom do mesta Lanškroun, ďalej míňali Prachovské skaly, Dečín a naprieč celým Nemeckom sa najbližšou cestou dostali až k holandským hraniciam. Odtiaľ partia pokračovala smerom na mesto Lelystadt, kde sa dostali až k Severnému moru. Denne najazdili v priemere 120 kilometrov.
Partia cyklistov sa k Baltiku vybrala naprieč rovinatým Poľskom Čítajte Trasu určoval osud
Nocovali buď v kempoch alebo iba tak nadivoko. Iba trikrát prespali v penziónoch.
„Keďže sme si nevzali stany, naša výbava na spanie bola karimatka, spacák a igelit alebo iná nepremokavá prikrývka. To nás veľmi oslobodzovalo, pretože v prípade potreby nebol problém zvaliť sa kdekoľvek a prespať. Veľakrát bolo úsmevné vysvetľovať v kempoch, že stan jednoducho nemáme,“ s úsmevom si spomína Rastislav Novotný.
Vypätie počas cyklovýletu vraj chlapi nezažili. Keďže už mali dve podobné cesty za sebou, tvrdia, že sa vedeli fyzicky aj psychicky nastaviť tak, aby k nejakým vážnym krízam nedošlo.
„Každý deň som bral ako nový výlet do neznáma a vôbec som nemyslel na to, kde je náš cieľ. Tu sa naplnilo to okrídlené, že cesta môže byť cieľ a naozaj to tak bolo,“ vykresľuje R. Novotný a dodáva, že celá túra bola jeden veľký poznávací výlet a často nechávali na osud, kde sa zastavia. Každý večer si vytipovali miesta, ktoré by radi videli, no nie vždy sa to splnilo.
„Na takejto ceste stačí jedno chybné odbočenie a zrazu ste na inej trase a plánujete nanovo. Veľkým mestám sme sa snažili vyhýbať, a preto sme boli iba v Drážďanoch. Keď sme dorazili do cieľa, mali sme dva dni na Lelystadt a Amsterdam a tie sme si pozreli detailnejšie,“ hovorí ďalší člen výpravy Marian Frkáň a dopĺňa, že všade mali šťastie na ochotných a priateľských ľudí, ktorí im na ich ceste držali palce.
Najhoršie zrážky za dvadsať rokov
Silný zážitkom pre všetkých bolo stretnutie s jedným pánom a jeho dcérou, keď si v Nemecku za totálneho lejaku hľadali ubytovanie. Muž sa im ochotne snažil poradiť a na internete spolu našli nocľah, avšak až dvadsať kilometrov od nich. Keď sa už chceli rozlúčiť a rýchlo vysadnúť na bicykle, lebo neustále pršalo, muž sa k nim odrazu vrátil a zastavil ich so slovami: „Poďte spať ku mne domov. Som bývalý utečenec z Iraku, žijem tu dvadsať rokov a viem, aké je to byť v daždi pod holým nebom“.
Počasie v Nemecku nebolo k turčianskym cyklistom počas ich cesty vôbec prívetivé. Ako na potvoru prechádzali časťou, kadiaľ sa valil studený front a tri dni tam boli také zrážky, aké si ľudia nepamätali posledných dvadsať rokov. Išli cyklocestami, kde okrem bicyklovania mohli na niektorých miestach doslova aj plávať.
„Pre niekoho to mohlo byť frustrujúce, pre nás ale oslobodzujúci zážitok. Človek zrazu zistí, že sa dá jazdiť aj za silného dažďa. Zlé počasie skrátka neexistuje, iba zle oblečený cyklista,“ so smiechom konštatuje Rastislav Novotný.
Slováci sa schovávajú za ploty
Partiu dobrodruhov najviac fascinovala neuveriteľne prepracovaná sieť cyklociest v Nemecku, ale predovšetkým v Holandsku. Cyklista je tam v rámci hierarchie na cestách na prvom mieste.
„V porovnaní s našou krajinou, sme na úplnom začiatku. V Holandsku sa na bicykli dostanete všade po cyklotrase, ktoré lemujú každú cestu alebo diaľnicu,“ približuje R. Novotný. Zaujímavé bolo tiež prechádzanie holandskými dedinami a vidieť, ako žijú ľudia vo svojich domoch.
„Holanďania totiž nemajú na oknách závesy a všetko, čo sa deje vo vnútri v ich dome, môžete sledovať z ulice. Je to presný opak nás Slovákov, ktorí sa schovávame za ploty, vysoké múry a zatemnené okná,“ vykresľuje Rastislav rozdiely medzi dvomi národmi.
Veľa krásnych miest videli naši výletníci i v Čechách, kde by každému odporučili cyklotrasu z Děčína do Drážďan cez České Švajčiarsko.
Vlčí hlad na ceste
Ako partia ďalej hovorí, na cyklovýlete je dôležitý správny spôsob stravovania, lebo pri tak dlhej trase idú kilá rýchlo dolu. Telo a hlavu preto treba udržiavať stále v kondícií a pri zmysloch.
„Po šesťdesiatich kilometroch jazdy zjete všetko, čo vám príde do cesty, a to doslova – jablká, slivky, hrušky a nesmiete zabúdať na tekutiny. Mňa veľmi dobíjalo nealko pivo a pri znížení cukrov zas kola. Pili sme ale najmä vodu a iontové nápoje,“ opisuje Rastislav.
Partia zohratých cyklistov už teraz plánuje ďalší výlet. Najbližšie sa chystajú k Čiernemu moru, a to cez Maďarsko a Rumunsko. Už teraz sa tešia, ako na bicykloch prejdú Transylvánske Alpy.
