MARTIN. Viete ako kedysi vyzeralo miesto, na ktorom dnes stojí martinská tržnica? Nachádzala sa tu jedna z najstarších ulíc Riadok a zároveň to bola najkratšia ulička v Turčianskom svätom Martine.
Začínala na križovatke ulíc Kollárovej a Francisciho na južnej strane a tiahla sa smerom na sever ku Kostolu sv. Martina. Ulica Riadok končila pri garbiarskej dielni. Za nimi sa už týčil kostol.
Ulica remeselníkov
„Kohútova ulica, kadiaľ dnes vedie hlavná cesta, ešte pred plánovanou výstavbou mesta neexistovala, tú projektoval Blažej Bulla až v roku 1910,“ ozrejmuje miestny zberateľ starých fotografií Igor Dobrovolný.
Ako ďalej hovorí, prvé dva domy na ľavej strane ulice Riadok patrili remenárovi Košinovi, za ním býval mäsiar Poliak a v jeho dome fungoval dokonca hostinec. Hneď vedľa bola chalupa ďalšieho obchodníka a hostinského Stacha.
Na rohu ulíc Riadok a Kohútova stál dom, v ktorom mal svoju dielňu čalúnnik Ján Krpelec. V 19. storočí tu však bývala rodina Šimkovcov a strechu nad hlavou v tomto dome našiel i posledný richtár Riadka- František Šimko.
Riadok sa s Turčianskym sv. Martinom zlúčil v roku 1872.
„Budovu garbiarní, ktorou končila táto krátka ulica a stála pred kostolom, zbúrali v roku 1910. Dôvodom bola naplánovaná výstavba dnešnej Kohútovej ulice. Odstránením garbiarní sa pekne otvoril priestor až k samotnému kostolu,“ približuje Dobrovolný.
Tisíce lezúcich húseníc zastavili parný vlak Čítajte Farbiarsky rod na Riadku
V prvom dome na pravej strane ulice mal Alexander Erdély zriadené holičstvo. Vzadu smerom ku kostolu stála i trafika obchodníka Patrika.
Najvyšší dom na pravej strane ulice patril farbiarovi Weisensteinovi. Remeselník tam so svojou rodinou nielen býval, ale neskôr si zriadil tiež prevádzku so sušiarňou látok a veľkými kaďami na namáčanie textílií. Hlavnú dielňu mal ale na Kollárovej ulici, kde stál dom s rehňami na sušenie látok.
„Weisenstein pochádzal z rodu farbiarov, ktorý sa venoval modrotlači. Týmto remeslom sa ale v Turčianskom svätom Martine živilo hneď niekoľko významných rodín, ako napríklad Švehlovci, Kohútovci či Lilgovci,“ menuje Igor Dobrovolný.
Ulicu Riadok dalo mesto zbúrať na začiatku 70-tych rokov. Dnes na tomto mieste stoja predajné stánky martinskej tržnice.
