MARTIN. Martinský obchod v centre mesta s názvom Domko dnes pozná zrejme každý Turčan. Budova meno pôvodne dostala po svojom majiteľovi Jánovi Blahomírovi Domkovi, ktorý tu podnikal a tiež aj býval so svojou rodinou.
Obľúbené papiernictvo
Dom pôvodne postavila rodina Topercerových a v roku 1901 ho kúpila Aranka Moskóczyová, ktorá v ňom prevádzkovala Uhorskú tlačiareň, kníhviazačstvo a obchod s papierenským tovarom. Odvtedy sa podnikateľské zameranie ďalších majiteľov uberalo práve týmto smerom.
„Dom síce Moskóczyová predala Tatrabanke, ale neskôr v ňom nakladateľstvo Tatran zriadilo obchod s knihami. Istý čas tu mal kníhkupectvo aj Kníhtlačiarenský účastinný spolok,“ približuje Igor Dobrovolný a ako ďalej dodáva, do rúk Blahomíra Domka sa budova dostala až v 30-tych rokoch, keďže ju mal najskôr v nájme. Obchodník Domko si tu zriadil papiernictvo, kde nielen Martinčanom ponúkal rozličný papierenský tovar.
Dom sa do vlastníctva rodiny Domkovskej dostal až v roku 1937.
To bola sláva, keď cez Martin prvý raz prešiel vlak Čítajte Stovkou po cestách
Blahomír Domko si ako úspešný podnikateľ mohol dovoliť kúpu na tú dobu veľmi luxusného auta Tatry 75. Dokonca sa zachovala aj fotografia, kde hrdý majiteľ Blahomír pózuje pri vozidle priamo pred svojim obchodom.
Výrobcovia predstavili Tatru 75 po prvýkrát v roku 1934 a vyrábali ju v rôznych modeloch. Ako limuzína sa predávala za 39 600 Kč, v športovom prevedení za 38 100 Kč a vo verzií kabrioletu stálo toto auto 40 700 Kč. Na sto kilometrov spotrebovala Tatra 12,5 litra benzínu a pol litra oleja. Vodič na ňom dokázal vytiahnuť maximálnu rýchlosť až na 100 km/h.
Tento voz poháňal štvordobý vzduchom chladený štvorvalec s protiľahlými valcami – tzv. boxer.
Štvorrýchlostná prevodovka
„Tatra bol spoľahlivý a na údržbu nenáročný automobil, ktorý svojmu pánovi verne slúžil dlhé roky. Výkon dosahoval 30 HP, teda 22 kW. Geniálne jednoduché, spoľahlivé dielo konštruktéra pána Ledwinku,“ vykresľuje zaujímavosť Pavel Skála predseda Klubu historických vozidiel Žilina.
Ako ďalej hovorí, Tatru 75 dodávali výrobcovia aj ako samostatné šasi (podvozok), ku ktorému patrila kapota s prednými blatníkmi a predný nárazník. Zákazkové karosérie na tomto podvozku sú však vzácne, pretože továrňou ponúkaná paleta bez problémov pokryla požiadavky zákazníkov.
„Zaujímavosťou bola prevodovka, v ére trojrýchlostných mala štandardne rýchlosti až štyri. Niektoré Tatry mali ešte vypínateľnú voľnobežku za prevodovkou, prípadne aj s rýchlobehom. Táto kombinácia umožňovala nehlučné radenie aj bez vypínania spojky,“ dodáva Pavel Skála.
