DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA. Obávaný uragán Irma znepríjemnil nedávnu dovolenku v Dominikánskej republike aj dvom mladým Martinčanom.
„O najobávanejšej smršti tohto roka v Karibiku sme vedeli vopred. Upozornili nás naň delegáti v rekreačnom zariadení Sirenis ležiaceho na pobreží Atlantického oceánu v Dominikánskej republike,“ začína odvíjať nezabudnuteľný zážitok Michaela Petrželová z Martina. Spolu s priateľom Andym Krámom bola na dvojtýždňovej dovolenke v Karibiku po tom, čo si zarobili ostrovné financie na prácach v anglickom Swinton parku. Pobyt v rozprávkovom raji najskôr prebiehal pohodovo, priam božsky. Slnkom zaliate pláže, teplé more, potápanie sa v koralových útesoch, vynikajúca strava, diskotéky...
Ihneď volali rodičom
Po týždni pokoja však nastúpil strach a obavy.
„Pracovníci hotela nás už v utorok podvečer 5. septembra upozorňovali, že k brehom Dominikánskej republiky sa blíži silná búrka. Nezobrali sme to na ľahkú váhu,“ hovorí Andrej Krám a dodáva, že Karibik s Bermudami a Mexickým zálivom patria medzi obávané búrkové oblasti. Uragány dostávajú svoje mená podľa abecedy. Irma bola teda v poradí deviata v tejto časti sveta.
„Okamžite som šiel do predajne a za nekresťanských 45 dolárov som si kúpil kartu s internetovými dátami, pretože naša predplatená karta z Anglicka sa nedala použiť. V telefóne som ju aktivoval a ihneď som začal vyhľadávať meteorologické správy. Keď som si prečítal, aké škody napáchala Irma na francúzskych ostrovoch od Martinique po Viržinské ostrovy, prestali sme situáciu podceňovať. Spojili sme sa s rodičmi v Martine a informovali ich o približujúcej sa katastrofe.“
Poďte ku mne, som utečenec a viem, aké je to spať v daždi pod holým nebom Čítajte Najskôr sa im mala vyhnúť
Irma v utorok a v stredu zasiahla ostrov Porto Rico a napáchala tam nepredstaviteľné škody. V chudobnej krajine spôsobila kolaps dopravy, prerušila dodávku elektriky, ale čo je najdôležitejšie 80 až 90 percent obyvateľov sa stalo z hodiny na hodinu bezdomovcami. Pobrala im strechy nad hlavou a odniesla „do sveta“ všetok majetok.
Mladý pár vraví, že v stredu popoludní už aj cestovné kancelárie na pobreží Atlantiku v ostrovnej Dominikánskej republike spozorneli a podvečer vyhlásili stav ohrozenia. Rekreantom zakázali vychádzať z hotelov, zadebnili všetky okná, pripravili sa na núdzový režim. Turistom porozdávali balíčky s jedlom, páskou označili zakázanú zónu k moru a čakali. Aj lietadlá z neďalekého medzinárodného letiska v Punta Cana zachránili a odexpedovali na pobrežie do vnútrozemia Venezuely, do Karakasu. Pohyb Irmy odhadovali meteorológovia tromi smermi. Dva z nich hovorili aj o alternatíve, že sa úplne vyhne Dominikánskej republike. Nevyhla sa.
Záchranou mala byť kúpeľňa
Michaela Petrželová si spomína, že v stredu večer vietor rapídne zosilnel. Ešte sa boli pozrieť pred hotelom, ako to vyzerá s ich strechou, altánkami a palmami, ktoré boli rozmiestnené všade naokolo. Videohovorom cez internet sa Martinčania spojili s domovom a rodičom priamo ukázali zhoršujúce sa počasie. Občas spŕchlo, ale vietor bol z hodiny na hodinu silnejší. O desiatej večer sa pokúsili zaspať.
„Čosi sme zdriemli, keď nás o pol druhej v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Do rána sme už nezažmúrili oči a modlili sme sa, aby sme prežili toto peklo,“ opisuje chvíle strachu Michaela Petrželová a dodáva, že personál ich tiež upozornil, že ak uragán vytrhá dosky z okien a dostane sa dnu, majú sa skryť do kúpeľne a tam sa zatvoriť. K evakuácii však našťastie nedošlo.
Angličania, Francúzi, Holanďania, Španieli, ale aj pár rusky hovoriacich dovolenkárov, Poliakov a štyria Slováci s napätím prečkali búrku v priestoroch hotelov. Ako Michaela hovorí, z rezortu údajne autobusmi evakuovali iba amerických občanov.
„Tohto scenára sme sa obávali, pretože pri evakuácii sme si mohli zobrať iba najnutnejšie oblečenie, pitnú vodu a finančnú hotovosť. A ktovie, čo by sme našli z našich vecí po skončení poplachu. Veci by nám rozniesol vietor, prípadne ho rozkradli domorodci,“ vykresľuje svoje starosti mladá žena.
Zdevastovaná krajina na nepoznanie
Do rána hostia už oka nezažmúrili, no živel vyčíňal aj vo štvrtok predpoludním. Potom zmiernil a zmenil sa na prijateľný víchor.
„Dvere na terasu a okná sme pre istotu neotvárali. Ale obliekli sme sa a vyšli na zelené námestie pred hotelmi,“ vykresľuje príbeh so šťastným koncom Miška.
„To, čo sme uvideli, nás šokovalo. Z rozprávkovej krajiny sa stalo zdevastované letovisko. Povyvracané a polámané palmy, odviate altánky s ležadlami a servírovacími stolíkmi, člny prevrátené a vynesené až 50 metrov na breh, pláž pripomínala jesennú hlbokú orbu. Do toho sa miesili poskrúcané uteráky, plachty, fľaše od pitia, osobné veci,“ približuje smutný obraz mladá dievčina a dodáva, že pred rezortom našli len holé priestranstvá. Tam, kde stáli obchodíky a stánky s cigarami, zapaľovačmi, magnetkami, suvenírmi, bolo zrazu pusto. Útulné cestičky a chodníčky boli zatarasené popadanými palmami, ktoré ešte pred niekoľkými hodinami pripomínali raj na zemi.
Šťastní, že prežili
Ako mladý pár ďalej referuje, štvrtok bol vždy dňom sťahovania národov. V priebehu niekoľkých hodín sa letisko zmenilo na mravenisko. Pristávalo tu jedno lietadlo za druhým. No teraz ani jedno z približne tridsiatich strojov nedoletelo do cieľa. Pravdepodobne zostali na európskom či americkom kontinente, alebo lietadlá presmerovali na letiská v bezpečnej zóne.
„Život sa začal normalizovať až popoludní. Dozvedeli sme sa, že sila vetra dosahovala miestami rýchlosť 280 až 300 kilometrov za hodinu. Zničila vraj takmer všetky príbytky. Do rezortov manažéri začali sťahovať desiatky robotníkov, ktorí čistili pláže a letoviská, odnášali stromy, „rolbovali“ pláž, odstraňovali škody. K moru bol zakázaný vstup, a tak sme si ľahli na ležadlá pri hotelovom bazéne,“ hovorí Andy Krám. Podľa jeho slov sa čoskoro obnovilo i internetové a mobilné spojenie so svetom. Svojim rodinám dali Martinčania ihneď vedieť, že sú zdraví a v poriadku. Ambasádori ich po dlhom čase zvolali na normálnu večeru. Elektrika začala fungovať, ľudia sa vrátili do práce.
„Po jedle sme sa vydali na okružnú prechádzku. Prvé pristávajúce lietadlo sme videli až v piatok pred obedom. Rekreanti prišli vinou Irmy o 24 hodín oddychu. A my sme boli šťastní, že sme prežili toto karibské peklo v inak nádhernom letovisku Sirenis v Dominikánskej republike,“ svorne konštatuje mladá dvojica.
