DUBOVÉ. Prišlo to ako blesk z čistého neba, Miroslav Vereš už nie je kormidelníkom Dubového. S mužstvom, s ktorým ako hráč i tréner prežil neuveriteľných 14 rokov, sa rozlúčil už po troch kolách novej sezóny. Tie vlaňajšiemu vicemajstrovi Turca nevyšli, získali v nich iba bod a ani v ďalších dvoch sa mu výsledkovo nezadarilo.
„S výsledkami ale môj odchod vôbec nesúvisí. Rozhodnutie vo mne dozrievalo už dlhší čas, neprišlo, ako sa možno zdá, zo dňa na deň. Situáciu mi komplikovalo najmä to, že som začal robiť aj poobedné, a tak prakticky každý druhý týždeň som nemohol chodiť na tréningy. Mužstvo som mal viesť spolu s Jožkom Kútnikom, ktorý by ma počas mojej neprítomnosti zastúpil, no na poslednú chvíľu odišiel za vyššou súťažou do Žabokriek. Ak som ja od hráčov vyžadoval účasť na tréningoch, tak bolo by neférové, keby som na nich nebol prítomný,“ vysvetľoval Miroslav Vereš.

Dojemné lúčenie
Klub známemu kormidelníkovi pred zápasom s Dražkovcami pripravil peknú rozlúčku, poďakoval sa mu za dobré odvedenú prácu. Ale aj za priateľstvo i nezvyčajnú vernosť.
„Netajím, aj slzy mi vyhŕkli, a ako som si všimol, aj chalanom nebolo všetko jedno. Prežili sme toho spolu veľa, v do-brom aj v zlom. Našťastie, tých radostnejších chvíľ a nezabudnuteľných zážitkov bolo podstatne viac, inak by sme spolu nevydržali až tak dlho. Ale zmena už bola nutná a zrejme prospeje obidvom stranám,“ povedal Miroslav Vereš, pre ktorého je ale Dubové srdcovou záležitosťou a podľa jeho slov to tak aj vždy ostane.
Otvorené dvere
„Dvere z obidvoch strán ostali otvorené, vôbec nie je vylúčené, že sa naše cesty v budúcnosti ešte pretnú,“ zdôraznil futbalový nadšenec, ktorý sa do futbalového dôchodku nechystá.
„Teraz si ale trošku oddýchnem, viac sa budem venovať rodine, futbal si pozriem ako divák. A keď mi bude veľmi chýbať, tak si občas zahrám za starých pánov. Nevylučujem aj to, že sa k trénovaniu neskôr, keď mi to moje pracovné povinnosti dovolia, aj vrátim. Napokon ma to i bavilo, hoci niekedy to kormidlovanie bolo aj zložité. Najmä vo vzťahu k mladým hráčom. Tí si často nestoja za slovom, majú kopec výhovoriek, veľa vecí si zľahčujú. Žiaľ, počúvam to aj od kolegov, taká je vraj doba. Možno naivne dúfam, že sa časom aj toto zmení,“ vyjadril na záver presvedčenie Miroslav Vereš.