TURANY. Máloktorá turčianska obec, ba dokonca mesto, sa môže pochváliť vlastným múzeom, ktoré by dokumentovalo ich históriu a to v rôznych oblastiach. V Turanoch už dlho funguje Miestne múzeum a nedávno si pripomenulo 20. výročie svojho založenia.
S myšlienkou vytvorenia múzea prišiel v 90-tych rokoch Ľubomír Liskaj, ktorý ho spravuje počas celej existencie.
Aby zachránil starožitnosti
Zberateľstvo je pre Ľ. Liskaja veľká vášeň a začal s ním už v predškolskom veku. Zhromažďoval známky, obaly od žuvačiek či zápaliek. Neskôr mu v domácnosti pribúdali aj mnohé starožitné predmety.
„Keď však už zbierky začali prerastať kapacity môjho bytu, musel som sa obzerať po priestoroch, kde by sa dali umiestniť nielen moje veci, ale snažil som sa zachrániť aj mnohé vzácnosti v obci,“ vysvetľuje dôvod založenia Miestneho múzea v Turanoch, ktoré vzniklo v roku 1997, keď sa oslavovalo 600 rokov udelenia mestských práv Turanom.
„Predtým som prešiel hádam sto povál v obci a snažil som sa nájsť zaujímavé veci, aby neskončili na smetisku,“ spomína si Ľ. Liskaj.
Dnes má turianske múzeum šesť stálych expozícií: Príroda, Ryby, Staré Turany, Bazovský, História lyžovania v Turci a Technika včerajška.
Deťom hádzal cukríky
Prvou expozíciou boli práve Staré Turany. V expozícii nájdete všakovaké historické predmety z chalúp starých a prastarých materí, dobové oblečenie i nábytok. V sekciách Príroda a Ryby môžu návštevníci obdivovať vypreparované lesné zvieratá, vtáctvo, ryby, hmyz, ako i pestré druhy rastlín.
„Máme tu napríklad vlka, ktorého v Turanoch ulovil v roku 1988 náš občan Peter Roch a za túto trofej získal zlatú medailu. Vzácnosťou je aj mačka divá, lebo v prírode je ju ťažké nájsť,“ menuje zaujímavosti amatérsky múzejník.
Pozoruhodnou je určite expozícia venovaná tvorbe jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov Milošovi Alexandrovi Bazovskému, ktorý najradšej maľoval prostý ľud a prírodu.
V ranom období sa mu inšpiráciou stali predovšetkým rodné Turany, neskôr, keď sa presťahoval s ateliérom do Martina, aj okolitý Turiec. V Turanoch sa dosiaľ rozpráva o tom, ako si tento učiteľský syn vypomáhal pri hľadaní námetov pre svoju tvorbu.
„Vraj deťom na ulici hádzal na zem cukríky a keď sa po nich hodili a pobili sa o ne, stali sa mu námetom na maľovanie,“ s úsmevom referuje jednu zo zachovalých príhod Ľubomír Liskaj.
„Bazovský raz využil starší obraz starca v kroji, ktorému premaľoval tvár. Ako model mu poslúžil manželkin prastarý otec - starý šedivý, fúzatý muž. Obraz potom neskôr Bazovský daroval nejakému svojmu priateľovi, od ktorého príbuzných som ho pred rokmi kúpil,“ hovorí zanietený zberateľ.
Prvá kopírka i počítač
Špeciálna miestnosť v múzeu je venovaná i Histórií lyžovania v Turci. Medzi mnohými zaujímavými kúskami starej lyžiarskej techniky nájdeme tiež prvé drevené lyže a ich vývoj, ďalej historické korčule na ľad či pretekárske sane s volantom a brzdami.
Expozícia Technika včerajška obsahuje staré rádiá, gramofóny, magnetofóny, fotoaparáty i vysávače z päťdesiatych rokov, ako aj prvú kalkulačku z roku 1940, ktorú používali v miestnom závode Drevina. Zblízka si môžeme obzrieť i prvú kopírku – cyklostil. Tá slúžila výlučne na rozmnožovanie textov a fungovala na princípe napnutých blán natretých farbou, cez ktoré sa rotovali papiere. Raritou je určite najstarší notebook (americký DELL).
Súčasťou múzea je tiež množstvo dobových fotografií zachytávajúcich život v Turanoch a ich obyvateľov.
Vzácnosťou je určite fotografia barónky Révaiovej (manželky Ladislava Révaia) z Turčianskej Štiavničky zachytenej pri rybačke na Váhu v Turanoch.
„Vedľa barónky stojí náš niekdajší hájnik Ranto, ktorý jej robil sprievodcu a nosil rybárske náčinie,“ opisuje záber Liskaj a zakrátko mieri k nástenke so zábermi starých turianskych chalúp.
„Toto je 35 domov, ktoré boli od ich majiteľov odkúpené pre výstavbu kanála v Krpeľanoch. Ešte pred zničením sa robil súpis týchto budov a každú aj nafotili. A nám sa podarilo dostať k týmto unikátnym fotkám,“ vykresľuje pozoruhodnosť správca.
Hľadajú sa hračky
Ľubomír Liskaj by rád pripravil tiež expozíciu venovanú deťom, ktorej majú dominovať rôzne hračky a historické predmety určené pre tých najmenších.
„Doma už mám nazhromaždených veľa hračiek, ale stále to nie je dosť na výstavu. Preto ak by ľudia mali takéto veci a nepotrebujú ich, budem rád, ak by ich nášmu múzeu podarovali,“ vyzýva verejnosť Ľ. Liskaj, ktorý svoju veľkú zberateľskú vášeň zdieľa aj s manželkou.
„Vďačím jej nielen za toleranciu k tejto mojej záľube, ale keď treba v múzeu niečo pomôcť naaranžovať, zariadiť, opraviť alebo upratať, môžem sa na ňu vždy spoľahnúť,“ chváli svoju polovičku.
Do Miestneho múzea Turany už od jeho založenia stihli zájsť nielen Turčania, ale návštevníci pochádzali dokonca z USA či Kanady. Do návštevnej knihy sa podľa slov Ľubomíra Liskaja zapísalo okolo päťtisíc ľudí.
„No nie všetci, ktorí do múzea prišli sa aj zapísali, čiže to číslo bude podstatne vyššie. Napríklad keď sme zájdu školy na exkurziu, tak nie každý žiak sa aj podpíše,“ vysvetľuje na záver.
