SKD Martin vstupuje do novej sezóny. Povedzme si najprv, aká bola tá uplynulá. Ako sa stretli ambície tvorcov s očakávaniami divákov?
- Sezóna 2016/2017 bola pre mňa dôkazom toho, že tu môže existovať dramaturgia, ktorá nie je kompromisom medzi ambíciami tvorcov a vkusom publika. Jednotlivé tituly boli v podstate nesmierne rôznorodé – samozrejme, tematicky a žánrovo už vďaka odlišným predlohám, ale výrazne sa líšili aj pokiaľ ide o režijno-herecké uchopenie, po formálnej stránke. Vyzerá to tak, že každý z nich zarezonoval. Jednotlivé inscenačné tímy priniesli inšpiratívne impulzy – a tak, ako naši diváci prijímajú rozličné témy, prijali aj ich rozličné podoby divadla.
Ktoré z piatich nových inscenácií najviac zarezonovali u divákov a ktoré v odborných divadelných kruhoch?
- Na túto otázku je možno ešte priskoro, zatiaľ sú diváci zvedaví na každú, čo je veľmi dobre. Odborné divadelné kruhy majú v súčasnosti tak málo priestoru v médiách, že možno hovoriť o rezonancii hraničiacej s nulou. No v osobných rozhovoroch, v rámci interného kritického hodnotenia na konci sezóny a na širších divadelných fórach (napríklad festivaly), sú naše inscenácie prijímané pozitívne.
Podarilo sa v minulej sezóne prezentovať SKD Martin aj na významných festivaloch? S akým úspechom?
- S Portrétom Doriana G. sme sa zúčastnili festivalu Dream Factory Ostrava. Inscenácia Vojna nemá ženskú tvár získala na festivale Nová dráma Cenu bratislavského diváka a Grand Prix, teda hlavnú cenu festivalu, ktorú udeľuje medzinárodná porota. Jana Oľhová získala cenu za ženský herecký výkon (aj) v našej inscenácii. Takže hetrik. Navyše sme s Vojnou… pozvaní na medzinárodný festival Divadelná Nitra a na festival do Bieloruska.
