MARTIN. Najlacnejším a najrozšírenejším autom v tridsiatych rokoch na území Československej republiky bola Praga Piccolo, ktorá brázdila i turčianske cesty. Počas pretekov zručnosti za martinskou Sokolovňou sa v roku 1927 podarilo zachovať zaujímavý záber. Toto auto familiárne nazývané Pragovka sa zúčastnilo vtedajších pretekov zručnosti.
„V pozadí fotografie vidieť tehelňu Jána Hlavaja. Neskôr v nej mali svoje sídlo technické služby, potom Ekopolis a nakoniec Brantner, obe zamerané na likvidáciu a uskladnenie komunálneho odpadu a servis pre mesto,“ opisuje Igor Dobrovolný.
Na mieste najkratšej martinskej uličky máme dnes tržnicu Čítajte Spotreba deväť litrov
Podľa Pavla Skálu predsedu Klubu historických vozidiel Žilina, autá Praga Piccolo vynikali spoľahlivosťou, úspornosťou a lacno sa do nich dali zohnať náhradné diely. Vyrábali ich so štvorvalcovým radovým motorom s výkonom osemnástich konských síl a s trojstupňovou prevodovkou. Vodiči jazdili so spotrebou okolo deviatich litrov na sto kilometrov a na Pragovke dokázali vytiahnuť maximálnu rýchlosť na 75 až 80 km/h.
„Praga už vtedy zvolila modulový systém, takže každý typ mal použité diely a skupiny od svojich predchodcov. Cena Pragy Piccolo so zavretou karosériou bola 44 000 Kč,“ pridáva zaujímavosť Pavel Skála. Ako ďalej hovorí, Praga patrila v tej dobe medzi najväčšie automobilky na území ČSR a ponúkala širokú škálu typov karosérii.
Drevená nosná časť
„Tento typ mal v ponuke až deväť alternatív karosérie, a to od malej nákladnej cez valník „Normandia“, ktorý by sme dnes nazvali pickup, až po rôzne varianty osobných aut. Tie vždy pohodlne odviezli až piatich pasažierov,“ približuje P. Skála a zároveň dopĺňa, že karosérie Pragoviek mali nosnú časť z dreva, boli pokryté plechom a usadené na solídnom oceľovom ráme.
