Článok pokračuje pod video reklamou
BELÁ-DULICE. Vo svoje ceste pohárom Belá postupne zdolala Bešeňovú 3:1, JUPIE Futbalovú školu M. Hamšíka 4:0 a Tornaľu 4:1. Ich súper z Ružomberka začínal v druhom kole, v ktorom porazil Veľkú Lomnicu 10:0 a potom v treťom rozdrvil Levoču 9:1.
Ani pod Lyscom papierový favorit nezložil nohu z plynu a od začiatku sa snažil na ploche dominovať. Turčania mu síce srdnato vzdorovali, ale vyššie kvalita prvoligistu sa s každým gólom v domácej sieti začala čoraz viac prejavovať.
„Chceli sme sa pokúsiť o zázrak, no kľúčom k dobrému výsledku bolo čo najdlhšie neinkasovať. Do prvého gólu to bolo v poriadku, potom už sebavedomie súpera rástlo, kým to naše klesalo,“ trafil klinec po hlavičke Ladislav Fazika, kormidelník Belej.
Belá-Dulice – Ružomberok 0:7 (0:3)
Góly: 17. Haskić, 30., 58. a 61. Daniel, 33. a 83. Takáč, 67. D. Kružliak. BELÁ-DULICE: Harman (46. Plešo) – A. Kováčik (53. Bernát), J. Kováčik, Hanek, Saniga – T. Mravec, M. Kováčik – Debnár, Vojvoda, Kucej – Ľ. Brzák (77. Taraba). RUŽOMBEROK: Krajčírik – D. Kružliak, J. Maslo, Gal Andrezly, Takáč, Haskić, Kochan, Kupec (62. Kostadinov), P. Maslo, Daniel (62. Jonec), Sapara (62. Kunca).
Svojim zverencom však nemal čo vyčítať. Na ihrisku nechali všetko, dokonca si myslí, že dokázali zo seba vydolovať sily, ktoré by v iných dueloch zrejme ušetrili.
„V šatni som im poďakoval. Aj keď prehra je vysoká, hanbu sme si neurobili, pretože treba rešpektovať silu súpera. Chalani dotiahli do Belej mužstvo, ktoré by sem inak nemalo dôvod prísť za čo si zaslúžia absolutórium. Škoda len, že nám tam nepadol aspoň jeden gólik,“ podotkol tréner.
Ako ďalej pokračoval s plochy schádzal spokojný a hrdý na svoj tím. Jedna vec mu ale predsa vŕtala hlavou.
„Moja manželka ako náš verný fanúšik dnes zašla do stávkovej a na tento zápas dala bez váhania jednotku. Len mi nepovedala koľko peňazí stavila,“ v dobrej nálade ukončil debatu Ladislav Fazika.
Prečítajte si tiež: Fotogaléria zo Slovnaft Cupu: Belá-Dulice - Ružomberok Čítajte Aj jeho náprotivok Norbert Hrnčár hovoril o stretnutí v superlatívoch. Pochválil domácich fanúšikov za to, že keď v 62. min striedal troch hráčov ľudia im zatlieskali. Páčilo sa mu kultivované prostredie a sympatický bol podľa neho i výkon súpera.
„Bolo cítiť, že pre domáci klub je to futbalový sviatok a pekná návšteva mohla vidieť veľmi solídny futbal, na ktorý však vždy treba dvoch,“ podčiarkol.
Bol spokojný tiež s tým, že jeho mužstvo nenechalo nič na náhodu a splnilo cieľ, s ktorým do Turca prišlo. Aj keď priznal, že pripravovať sa na Fortuna ligový súboj či zápas európskeho pohára je iné, ako na meranie síl proti celku zo štvrtej ligy. S motiváciou hráčov ale nemal problém.
„Mužstvo už je nastavené tak, že nerieši kto proti nemu hrá, no vždy na ihrisku pracuje ako najlepšie vie,“ povedal.
Potom sme ho ešte trochu podpichli, či hostiteľom za sympatický výkon nemohli jeho zverenci povoliť aspoň čestný úspech. Najprv sa zoširoka usmial a potom už vážnym tónom dodal.
„Je to presne o nastavení, ktoré som už spomínal. Nedá sa len tak niečo vypustiť a tváriť sa, že je všetko v poriadku. S takýmto myslením by sme sa ďaleko nedostali,“ doplnil Norbert Hrnčár.
Asi najlepšie zhodnotil stretnutie štvrtého kola Slovnaft Cupu jeden z fanúšikov, ktorý po záverečnom hvizde rozhodcu spolu s ostatnými divákmi začal tlieskať a následne dodal.
„Boli dobrí a obidvaja,“ spontánne zareagoval.
Pohárový zápas očami brankára
Jedným z najlepších hráčov duelu Belá – Ružomberok bol domáci brankár Branislav Plešo. Síce inkasoval štyri góly, ale tiež vyriešil množstvo ťažkých situácií.
BELÁ-DULICE. Tím spod Lysca nastúpil do pohárového zápasu proti Ružomberku v bráne s Marekom Harmanom a po polčasovej prestávke sa medzi tri žrde postavil Branislav Plešo.
„Vedeli sme dopredu, že si čas na ihrisku s Marekom rozdelíme spravodlivo na polovicu. Tréneri totiž chceli aby sme atmosféru takéhoto duelu zažil obidvaja,“ vysvetlil Branislav Plešo.
Podľa údaja z oficiálneho zápisu bolo na štadióne 780 platiacich divákov. Keby sa však spočítali úplne všetci, výsledné číslo by zrejme atakovalo tisícku.
„Pre nás bol zážitok hrať pred takou návštevou a proti takým kvalitným futbalistom. Presne pre tieto momenty sme sa prihlásili do pohára a vďaka poctivej robote sme sa dočkali odmeny,“ povedal jeden z najlepších gólmanov v našom regióne.
Napriek prehre nebola po zápase v kabíne Belej zlá nálada. Všetci si veľmi dobre uvedomovali, že protivník bol extrémne silný, nastúpil v zostave, ktorá sa od Fortuna ligovej líšila len minimálne a v jeho výkone nebol počas celých deväťdesiatich minút jediný náznak podcenenia.
„Ak by hrali viacerí hráči z lavičky či béčka, zrejme by naše šance boli o niečo väčšie. Na druhej strane je pre nás dobrým vysvedčením, že nastúpili v plnej sile,“ myslí si sympatický brankár.
Ako ďalej prezradil, keď v poslednom čase pozeral stretnutia našej najvyššej futbalovej súťaže v televízií, zdala sa mu realizácia niektorých herných situácií pomalá. Po čerstvej skúsenosti však názor zmenil.
„Na živo je to poriadny frmol a občas neviete, kde vám hlava stojí,“ zasmial sa.
Napriek tomu, že osobne si viac prial Slovan, inkasoval štyri góly a jeho mužstvo vysoko prehralo, vôbec nič neľutuje. Dokonca pred pohárovým zápasom museli čiastočne ustúpiť aj pracovné povinnosti.
„Teraz ma síce čakajú dve dvanástky po sebe, no stálo to za to,“ spokojne doplnil Branislav Plešo.
