Trochu ste sa stratili z očí v ostatných rokoch...
- Dnes nemôžete očakávať, že vás budeme atakovať cez médiá ako sú TV alebo rádiá. Muzikanti z Teamu sú zavedení interpreti a, pravdupovediac, ani netúžime byť v súčasných formátoch masmédií. Kto chce, ten si informácie nájde. V mojom prípade skúste www.antalik.sk.
No predsa len, čomu ste sa venovali najviac a prečo?
- Na prvom mieste v mojom živote je rodina a Team, ktorý taktiež počítam do rodiny. Zhruba po troch, štyroch rokoch vždy pripravíme veľké turné, ktorého príprava je veľmi náročná a stojí to veľa práce. Tieto turné sú pilierom nášho muzikantského života. Okrem toho má každý z nás svoje aktivity a projekty a ako som už povedal - rodiny. Udržujeme oheň na všetkých frontoch.
Je kapitola Team a spolupráca s Paľom Haberom otvorená, pootvorená či nebodaj zatvorená?
- Ako je známe, v zostave Teamu sme už iba traja - Paľo Habera , Ivan Válek a ja. Hm, táto veta má v sebe rým… Dnes sa všetci pozeráme na život, muziku aj vzťahy už trochu inak. Za všetkým stojí životná skúsenosť. Absolútne týmto mužom dôverujem. Navzájom k sebe pristupujeme s úctou a porozumením. Jednoducho sú to moji bratia. Prežili sme spolu toho tak veľa… Úžasných okamihov aj bolestných dní. Nikdy som neľutoval naše a svoje rozhodnutia. Vždy sa snažíme riešiť veci spoločne.
Takže tá kapitola je otvorená. Kedy môžu starú partiu Teamu fanúšikovia opäť po letných festivaloch vidieť naživo?
- Team mohli vidieť fanúšikovia na piatich veľkých festivaloch v Čechách, kde sme vždy jeden z headlinerov. Aj keď festivaly veľmi nehrávame, tento rok sme dali výnimku. Musím povedať, že to bolo a je super. Na Slovensku sme hrali vlani v rámci nášho turné. Možno sa na nejakom festivale objavíme budúci rok aj u nás. Ponúk máme viac. Čo sa týka zostavy, tak sme ju doplnili o výborných muzikantov. Hrá s nami klávesista Juraj Tatár, ktorý je s nami veľa rokov a je vlastne už náš kmeňový člen, potom je to bubeník Marcel Buntaj a gitarisrta Matěj Morávek. Musím povedať, že to funguje výborne. Sú to muzikanti telom, dušou a inteligentní ľudia.
Nechýba vám niekedy "teammánia" známa najmä z osemdesiatych rokov, keď na vaše podpisy sa na Václaváku stálo v šesťstupoch?
- To mi naozaj vôbec nechýba. Bolo to naše bláznivé, nevyspytateľné a zároveň aj deštrukčné obdobie v mnohých ohľadoch, hlavne pokiaľ sa to týkalo našich osobných životov. Ale tým musí prejsť asi každá kapela, ktorá mala to šťastie a uspeje. Úplne nám teraz stačia vypredané haly a sedemnásťtisíc slovensky spievajúcich Pražákov v O2 Aréne v Prahe…hahaha. To zároveň zaväzuje. Nezniesol by som, ak by nám ľudia tlieskali len za zásluhy. Snažíme sa, aby naše koncerty boli vždy čo najlepšie s perfektnými výkonmi a profi produkciou.
Na budúci rok budete mať okrúhlych šesťdesiat. Nedesí vás to trochu?
- Našťastie to zatiaľ nemusím riešiť. Je to len číslo.
