S brankárom Michalom Dzubinom sme po druhom domácom zápase rozobrali tieto témy.
O zápase s Trebišovom
Roboty bolo dosť vtedy a aj teraz. Rozdiel bol ale v tom, že v prvom zápase to bolo živelnejšie, navyše nám to celkom do brány padalo, tak sme mohli byť aj trochu uvoľnenejší. Trebišov hral organizovanejšie, dal o sebe aj trochu viac vedieť a vedel byť aj nepríjemný.
O nule na konte a fanúšikoch
Trpezlivosť sa nám vyplatila, to vedenie bolo zaslúžené, mali sme viac z hry. Súper ma spočiatku ničím nepreveril, ale keď prežil náš počiatočný tlak, tak ukázal aj svoje schopnosti a vedel nám aj občas podkúriť. Našťastie, sme to zvládli. Nikto z nás nechcel pripustiť žiadnu drámu, hrali sme dobre takticky, výsledok sme si postrážili. Nula na konte vždy poteší, ale väčšiu radosť som mal z toho, že opäť prišlo veľa ľudí. V prvom zápase som to tak trochu čakal. Fanúšikovia boli zvedaví, hladní po hokeji a mnohí nám chceli vyjadriť aj podporu. Je ale super, že prišli znovu, veľmi si to vážime, určite nám pomohli.
O dochádzaní z Rudiny
Keď môžem, rád pomôžem, hoci netajím sa tým, že som aj trošku váhal. Predsa len nie som už najmladší a chytať dva dni po sebe (piatok, sobota) dá zabrať. Najťažšie je však pre mňa dochádzanie. Bývam už viac ako rok v Rudine, takže v kuse sa niekde balím a cestujem, čo nie je úplne príjemné.
O formujúcom sa tíme
Formuje sa tu dobrá partia. Opäť som sa stretol s chalanmi, s ktorými som už roky nehral. Napríklad, s Jankom Frkáňom som v šiestich rokoch začínal. Verím, že sa zocelíme, možno ešte aj posilníme a budeme v druhej lige mútiť vodu.
