MARTIN. Na majstrovstvá sveta v cyklistike tento rok štartovalo 190 najlepších juniorov. Medzi nimi bola štvorica Slovákov, pričom miesto v spomínanom kvartete si vybojoval i Tomáš Meriač z Valče. Študent tretieho ročníka martinského gymnázia sa o nominácii dozvedel niekoľko týždňov pred šampionátom.
„Na štyri miesta bolo šesť kandidátov. Išli sme z pretekov v Taliansku a na ceste nás zastihla nominácia. Stáli sme na odpočívadle a akurát som sa s bagetou v ruke vracal do auta, keď mi tú správu oznámili. Bol to parádny pocit,“ hovorí cyklistický talent.
Tvrdému pádu sa nedalo vyhnúť
Tomáš absolvoval premiéru na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike a jeho hlavnou úlohou bolo pomáhať lídrovi Matúšovi Štočekovi. Juniori išli na rovnakom okruhu ako pretekári kategórie elite, len trať bola o niečo kratšia a merala 135,5 kilometra.
„Bolo treba ísť tak, aby Matúš ušetril čo najviac síl a v prípade, že by sa zrodil nejaký zaujímavý únik, niekto ho mal za úlohu doskočiť,“ opisuje predštartovú taktiku mladý pretekár.
Pád bol poriadne tvrdý. (zdroj: ARCHÍV TM)
Turčan začal dobre a na bicykli sa po úvodných pasážach cítil vynikajúco. Približne na päťdesiatom kilometri v blízkosti občerstvovačky však jeden z azerbajdžanských cyklistov odhodili na zem pláštenku. Tá sa pred našim jazdcom roztvorila ako padák, zamotala sa mu do kolesa a v rýchlosti takmer 50 km/h tvrdo dopadol na zem.
„Videl som, ako hodili plášť pod kolesá jednému Američanovi, no ten po ňom prešiel a zvládol to. Ja som také šťastie nemal a nestihol som ani pribrzdiť. Len mi hlavou preletela myšlienka, že to hádam nejako dám. Potom si už len pamätám veci okolo toho, ako ležím na zemi,“ vracia sa k nepríjemnému okamihu.
Keby sme mali také nemocnice
Pri páde si, našťastie, nič nezlomil. Vydržala aj kľúčna kosť, no poriadne šrámy zdobili jeho tvár. Keďže bol v poriadku i bicykel, rozhodol sa po niekoľkých minútach pokračovať.
„Trochu ma pobolievala sánka, no keď som prechádzal cez spomaľovače, ktoré boli na ceste, tak mi zapadla naspäť. Vtedy som zistil, že bola vykĺbená,“ hovorí.
Tomáš odjazdil ešte dva okruhy, a keďže mu z tváre stále tiekla krv, stiahli ho z trate a musel zamieriť do pojazdnej nemocnice, ktorá sa nachádzala v priestoroch cieľa. V nej ho zaujalo perfektné vybavenie a starostlivosť, ktorú mu tam poskytli.
„Keby slovenské nemocnice vyzerali tak ako táto, ktorú v podstate zložili z kontajnerov, tak si môžeme gratulovať,“ zamyslel sa.
Na jednej z obrazoviek v čakárni dopozeral aj záver pretekov a videl ako Dán Johansen vybojoval titul juniorského majstra sveta. Jeho kamaráta Matúša Štočeka klasifikovali na solídnom 21. mieste.
Atmosféra nemala chybu
Potom ako ho ošetrili, sa o neho začal starať jeden z lekárov tímu Bora-Hansgrohe.
„Zobral si odo mňa číslo, volal mi či som v poriadku, chodil mi meniť obväzy. Aj som mu vravel, že ma tak obskakovať nemusí. Odpovedal, že mám byť v pohode, že je to jeho práca,“ pokračuje.
Tomáša Meriača mrzelo len to, že nepreťal cieľovú pásku. Okruhy, na ktorých sa jazdilo, totiž boli veľmi pekné a atmosféra neopakovateľná, keďže okolo celej trate stálo množstvo divákov.
„Po páde ma povzbudzovali, ako keby som išiel v úniku a bojoval o prvenstvo. Také niečo som ešte nezažil. Fanúšikovia boli super,“ pokračuje talentovaný pretekár, ktorý je medzi juniormi len prvý rok, a tak môže štartovať na svetovom šampionáte tejto kategórie ešte raz.
Sagana úspechy vôbec nemenia
Užiť si tiež mohol atmosféru pretekov elite. Tie boli pravým vyvrcholením skvele pripraveného podujatia a divácka kulisa tomu zodpovedal.
„V cieľovej rovinke som sa chcel dostať niekde do okolia pásky a potreboval som prejsť približne sto metrov. Za ten čas, kým som sa predieral pomedzi ľudí, cyklisti na trati absolvovali celý okruh. Taká tam bola tlačenica,“ hovorí.
Na napínavý finiš mal tak celkom dobrý výhľad, no v prvom momente si nebol istý, že Peter Sagan skončil prvý. Nakoniec všetko dopadlo dobre a Slovensko má trojnásobného majstra sveta v cyklistike.
Ako hovorí mladý Turčan, Peter Sagan je stále taký istý, ako keď ho spoznal, pričom dosiahnuté úspechy ho vôbec nezmenili. Veľmi silný je mentálne a dokáže sa výborne vysporiadať s tlakom. Potvrdil to aj v Bergene.
„Všade sa hovorilo predovšetkým o tom, ako môže prepísať históriu. Napriek tomu dokázal tieto preteky brať ako každé iné, ničím sa nerozptyľovať a odviesť famózny výkon,“ uznanlivo vyhlásil.
Cyklistický talent si užil aj následne majstrovské oslavy. Tie odštartovali už pri tímovom autobuse, kde sa zišlo množstvo fanúšikov. Nasledovala spoločná večera v hoteli spojená s prípitkom.
„Oslava končila okolo druhej. Potom nás ešte Peťo zavolal do svojho apartmánu, kde sme posedeli do pol siedmej ráno. Bola sranda, ale určite nie žiadna divočina,“ povedal na záver Tomáš Meriač.
