MARTIN. Budova terajšieho Centra voľného času Kamarát má bohatú históriu. Odkedy ju v dvadsiatych rokoch postavili, vystriedalo sa v nej mnoho inštitúcií, ktoré tu našli svoje sídlo. Správne naprojektovanie budovy však architektov náramne potrápilo. Museli najskôr vyriešiť veľkú prekážku, a tou bol potok vedúci presne popod túto stavbu. Ten kedysi križoval dokonca i martinské námestie.
Reprezentačná budova
Na mieste najkratšej martinskej uličky máme dnes tržnicu Čítajte Ako prvá v spomínanej budove pôsobila Advokátska komora.
„V roku 1921 sa Turčiansky svätý Martin stal sídlom Advokátskej komory pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Správny výbor rozhodol, že práve tu - na uhle západnej strany plánovaného námestia Andreja Kmeťa - postaví svoju reprezentačnú budovu,“ vysvetľuje dôvod výstavby znalec martinskej histórie Igor Dobrovolný.
Predsedom Advokátskej komory v tom čase bol Dr. Ján Vanovič a tajomníkom Dr. Miloš Vančo. Práve títo dvaja páni sa postarali o výstavu budovy Advokátskej komory pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Ako ďalej Dobrovolný hovorí, keďže v tom čase tiekol cez námestie potok Silava, architekt Ján Palkovič musel poriadne popremýšľať, ako stavbu naplánovať.
„Na pozemku, kde stojí budova slovenských advokátov, sa kedysi týčil Gráberovský dom a pri ňom sa nachádzal drevený mostík cez potok Silava, ktorý sa vlieval do Turca. Ľudia po mostíku prechádzali, keď smerovali na železničnú stanicu,“ ozrejmuje Dobrovolný.
K budove neskôr pristavili činžiaky pre vojakov. (zdroj: ARCHÍV SNK)Byty pre vojakov
Architekt Palkovič situáciu teda vyriešil tak, že potok zviedol do betónového kanála popod budovu. Práve preto nie je dom Advokátskej komory podpivničený.
Stavbu realizovala firma Hlavaj – Palkovič – Uličný a architekt Ján Palkovič ju navrhol v novoklasicistickom slohovom štýle. Vchod je z hlavného priečelia, na prízemí sú obchodné priestory. Dokončili ju v roku 1923.
„Svoj obchod tu mala keramika Lipa, kníhkupectvo Naše vojsko, ale málokto vie, že v tejto budove sa istý čas nachádzala aj pobočka Národnej banky. V 50-tych rokoch minulého storočia v nej sídlila pionierska organizácia, ale pre mládež sú v nej priestory doteraz, keďže tam teraz máme Centrum voľného času Kamarát,“ pokračuje Igor Dobrovolný.
Poschodie tejto budovy tvorí v súčasnosti i reprezentatívna zasadacia sieň, v ktorej mali v roku 1930 výstavu obrazov Janko Alexy a Miloš Alexander Bazovský.
Advokátska komora tu ale dlho osamotená nestála. V rokoch 1936 až 1937 k nej zo severnej strany budovy pristavili činžiak pre vojenských gážistov. Obytný dom projektoval významný architekt Milan Michal Harminc, ktorý navrhol i priestory terajšej Tatra banky, oboch budov múzeí či Kohútovej vily. Stavby činžiaka sa opäť zhostili chlapi z firmy Hlavaj – Palkovič – Uličný.
