MARTIN. V Múzeu slovenskej dediny v Martine sa bude túto nedeľu 15. októbra konať pútavé podujatie Keď sa zima opýta. Program potrvá od 10.00 do 16.00 hodiny a jeho súčasťou budú vystúpenia dedinských folklórnych skupín, ktoré nás zavedú do minulosti a pripomenú činnosti, ktoré na slovenskom vidieku v jesennom období súviseli so zberom a spracovaním úrody.
Bude čo robiť, aj pozerať
Keď advokátom stavali budovu, architekti sa museli popasovať s potokom Čítajte V programe budú účinkovať folklórny súbor Drotár z Dlhého Poľa pri Žiline, turčianska folklórna skupina z Podhradia, hrať budú Dlhopoľskí heligonkári.
Počas dňa okoštujete „zemnačne osušky“, zemiakové placky, v pahrebe upečené zemiaky či malé jabĺčka, ochutnáte aj čaje z byliniek pestovaných v našich záhradkách.
Uvidíte, ako sa tlačila kapusta do suda, pripravovali sa sušené jabĺčka „opečky“ , spracovávala a priadla sa ovčia vlna, tkalo sa plátno a koberce, v kováčskej vyhni sa podkúval kôň.
Pre najmenších sú prichystané tvorivé dielne. V nich si deti môžu vyskúšať tkanie na malých krosienkach, vyrobiť si zemiakové pečiatky, figúrky z makovíc a gaštanov, šípkové retiazky alebo voňavé vrecúška naplnené bylinkami.
Okrem „koštovky“ bude pripravená aj súťaž v jedení zemiakovej baby.
Na podujatí sa predstavia aj ľudovo-umeleckí výrobcovia a predajcovia.
O 13.30 hod. sa bude konať r. k. sv. omša v kostole z Rudna.
Obdobie uskladňovania
Ako povedala Jaroslava Ďurdíková z Múzea slovenskej dediny, jeseň sa v ľudovom kalendári začínala 29. septembra – dňom sv. Michala a bola obdobím zberu a uskladňovania úrody. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých (1. novembra) musela byť všetka úroda z polí doma, pod strechou a do sv. Ondreja (30. novembra) oziminy v zemi. „Medzi prvé jesenné práce patrilo ručné kopanie zemiakov. Chlapi pokosili vňať, zemiaky kopali ručne motykami, triedili na menšie a väčšie a uskladňovali v pivniciach alebo zemiakových jamách. Kŕmnu repu -burgyňu očistili na poli a uložili v pivnici v osobitnej prieprave,“ priblížila práce našich predkov Jaroslava Ďurdíková a dodala, že v poli sa vyrezala aj kapusta, ktorú tlačili do drevených sudov. Väčší gazdovia si dali urobiť veľký sud, ktorý debnár skladal priamo v komore, lebo „hotový by ani po výške ani po šírke neprešiel cez dvere.“
Dôležitý doplnok stravy
Ďurdíková ďalej doplnila, že na jeseň sa zbieralo aj ovocie, ktoré sa zvyčajne sušilo v chlebovej peci alebo na slnku, niekde v špeciálnych sušiarňach. Tradičným spôsobom konzervovania bolo varenie slivkového lekváru bez cukru, ktorý sa varil na dvore v medenom kotle. Odkôstkované slivky sa rozvarili na „briju“ a varili sa do zhustnutia za stáleho miešania celý deň. Keď lekvár „padal z varechy“, bol hotový.
„Varenie lekváru bolo spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa susedia navzájom navštevovali, koštovali lekvár. Lekvár bol zdrojom živín a vitamínov, v strave v minulosti mal dôležitý význam. Správne pripravený vydržal aj niekoľko rokov,“ vysvetlila.
