MARTIN. Tento rok si pripomíname 500. výročie symbolického začiatku reformácie západnej kresťanskej cirkvi. Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine preto sprístupnila vo svojom Literárnom múzeu výstavu Re500formácia, ktorá cez rôzne autentické historické dokumenty približuje ľuďom vplyv reformačných myšlienok na vývoj spoločnosti a kultúry na území dnešného Slovenska. Výstava, ktorej autorom je Peter Kónya potrvá do 11. novembra.
Pomohol vynález kníhtlače
Keď advokátom stavali budovu, architekti sa museli popasovať s potokom Čítajte „Reformácia spolu s renesanciou a humanizmom stáli pri zrode modernej spoločnosti, preto je významná nielen pre veriacich, ale pre celý západný civilizačný okruh. S reformáciou je spojený rozvoj kníhtlače, ktorý priniesol obrovský krok k demokratizácii poznania, či vzniku prvej slovenskej knihy, Bardejovského katechizmu, ktorého jediný exemplár na svete uchovávame, či rozvoj národných jazykov, kultúry a vzdelanosti,“ povedala Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK. Vynález Johanna Gutenberga v roku 1455 totiž pomohol rozšíriť myšlienky na zmeny závratnou rýchlosťou po celej Európe.
Martin Luther pribil 31. októbra 1517 na bránu zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 téz, ktorými kritizoval vtedajšiu cirkev. Tým spustil lavínu zmien, ktoré poznačili celú vtedajšiu Európu.
Najstaršia kniha v slovenčine
Najcennejším exponátom výstavy je spomenutý Bardejovský katechizmus - najstaršia kniha, ktorá bola vydaná na území Slovenska v domácej spisovnej reči - slovakizovanej češtine. V čase svojho vydania, v roku 1581, priniesol čitateľom preklad a adaptáciu Malého katechizmu reformátora Martina Luthera.
„Nemôžeme s istotou povedať, kto katechizmus prekladal, ale traduje sa, že ide o Severina Scultetiho. Vytlačil ho Dávid Gutgesell v Bardejove, preto sa nazýva Bardejovský katechizmus," vysvetlila Janka Cabadajová zo SNK. Doplnila, že Gutgesell, ktorý v Bardejove založil prvú stálu tlačiareň, katechizmus vytlačil ako jediné slovenské vydanie medzi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými dielami.
Bardejovský katechizmus – unikátny jediný výtlačok na svete uchováva SNK. (zdroj: PETER SNADIK)Reformátorov unášajú démoni
Prvý kartograf a významný lekár a humanista Hartman Schedel (1440 – 1514) zanechal svetu okrem iného aj dielo Norimberská kronika (1493). Latinskú i nemeckú verziu tohto nádherne a veľmi bohato ilustrovaného diela uchováva aj SNK. Autorom niekoľkých ilustrácií je aj mladý Albrecht Dürer – neskôr vyhľadávaný grafik, maliar a rytec. Na jednej zo 645 ilustrácií zobrazuje – v duchu vtedajšieho katolíckeho učenia – kritikov a reformátorov cirkvi, ktorých démon unáša do zatratenia.
Schedelova kronika. Kritici a prví reformátori cirkvi mali byť podľa katolíckeho učenia naveky zatratení v pekle. (zdroj: PETER SNADIK)Dokument spečatili
Návštevníci výstavy Re500formácia si môžu prezrieť aj zdigitalizovanú verziu vzácneho a dlho strateného dokumentu z roku 1610: Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z 28. – 30. marca 1610.
V roku 1608 uzákonili na uhorskom sneme v Bratislave aj istú mieru náboženskej slobody, rovnoprávnosť medzi evanjelikmi a katolíkmi pri voľbe palatína, možnosť pre evanjelikov samostatne sa organizovať a voliť si biskupov. Evanjelici získali zákonmi veľa, ale aby ich preniesli do praxe, museli zvolať zhromaždenie – synodu. Zvolal ju palatín Juraj Thurzo na 28. marca 1610. V úvodnej reči zdôraznil hlavné dôvody zvolania: osamostatnenie evanjelickej cirkvi, vytvorenie novej organizácie, voľbu vlastných superintendentov a ustálenie poriadkov pre vnútorný život evanjelikov. Výsledný dokument - Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z 28. – 30. marca 1610 - spísal prvé zákony ústavného života, čím položil základy samostatnej právnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska. Na stranu evanjelikov sa pridávali i najvýznamnejšie šľachtické rody. Svedectvo potvrdili dvadsiati zástupcovia šľachty, traja zástupcovia slobodných kráľovských miest z Bratislavy a Modry a 28 zástupcov cirkvi – seniorov a farárov.
Prišli rôzne zmeny
Okrem podpisov ich potvrdili aj svojimi voskovými pečaťami. Z tohto dokumentu bolo v ten istý deň a na tom istom mieste vyhotovených 25 rukopisných odpisov a vzápätí ich rozposlali desiatim stoliciam.
Výstava ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do tých najcennejších fondov a dokumentov, ktoré sa s reformáciou viažu a sú deponované v SNK. Zachytávajú zmeny - a to nielen cirkevné, ale aj spoločenské, historické i kultúrne, ktorými uhorská a slovenská spoločnosť prešla pod vplyvom reformácie. Výstava zároveň zachytáva vplyv nových myšlienok na rozvoj jazykov, školstva a vzdelanosti ale aj vznik protihabsburgských povstaní a národné obrodenie v 19. storočí.
Autor: Katarína Štefanides Mažáriová
