Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

Africké deti sú bystré, disciplinované a chápu, že každý nemôže mať všetko

​​​​​​​Týždňová práca dobrovoľníka v africkej Malawi zmenila hodnoty a pohľad na svet aj u Miloša Rohoňa zo Sučian, ktorý v škole v chudobnej časti pomáhal s vyučovaním žiakov. Do tejto krajiny išiel vďaka projektu The Green Light Project spoločnosti Kia Motors, kde pracuje na oddelení riadenia kvality.

Miloš Rohoň (v strede) s africkými deťmi.(Zdroj: ARCHÍV MR)

Naskytala sa vám možnosť pomôcť africkým deťom so vzdelávaním ako dobrovoľník. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť?

- Do projektu som išiel, pretože rád cestujem, spoznávam nových ľudí a ich kultúru. Zároveň to bola jedna z mála možností, ako porovnať náš životný štýl s krajinami tretieho sveta. A nie len to. Keďže na projekte sa podieľalo dokopy šesť národností (Kórea, Čína, USA, Mexiko a Poľsko), tak som za jeden týždeň získal tridsať kamarátov, s ktorými nás spája veľmi silný zážitok. Slovensko som dokonca zastupoval iba ja.

V čom presne spočívala vaša úloha dobrovoľníka v africkej škole?

- Naša úloha bola rozdelená na tri časti. Prvá spočívala v návšteve miestnej školy, ktorú podporuje firma, v ktorej pracujem. Deti vo veku od desať do sedemnásť rokov tu vedeli perfektne po anglicky. Bol som milo prekvapený. Tam sme boli rozdelení do piatich skupín. Každá mala iné zameranie. V našej skupine sme sa snažili deťom priblížiť matematiku hravou formou, ako bolo jednoduché rátanie či práca s kalkulačkou. V druhej časti sme pomáhali stavať jeden malý rodinný domček a miestnu studňu, ktorá slúžila až pre päťtisíc tamojších ľudí. Do tretice sme šli do miestnej komunity mimo školy, kde sme deťom, v priestoroch kostola, púšťali rozprávku o tom, ako a najmä prečo si majú umývať ruky. Tu už o anglickom jazyku nebolo ani chýru ani slychu. A polhodinová príprava generátora, aby sme mohli zapnúť laptop a televízor, bola miestami celkom vtipná.

A aké sú africké deti, majú chuť sa učiť?

- Africké deti sú presne také isté deti ako tie naše. Sú bystré, chcú spoznávať nové veci, chcú sa hrať, naháňať, šplhať, skákať. V každej triede sa našiel aj hovorca, aj tichý chlapec v pozadí, ako aj triedny šašo. Žijú síce v chudobe, no boli veľmi disciplinovaní, slušní a vedeli sa podeliť. Napríklad, decká mali radi fotenie. Svojky boli top. Keď sme im potom jeden záber, na ktorom ich bolo viac, vytlačili, dali si ho kolovať, zasmiali sa na ňom a jedno z detí si potom fotku vzalo a uložilo do tašky. Vôbec sa o ňu nehandrkovali. Akoby chápali, že každý nemôže mať všetko.

Ako ste sa vyrovnávali s okolitou chudobou, nedostatkom jedla a tým, že my tu máme všetkého dostatok a pritom sa stále na niečo sťažujeme?

- My tu máme nieže dostatok jedla či materiálnych vecí, ale doslova až prebytok. Ale samozrejme nebolo to ľahké. Už prvý paradox nastal, keď som z vrecka vytiahol tristoeurový telefón a fotil si africké deti. Ďalšia zvláštnosť sa diala každé ráno, keď sme si v hoteli dali kontinentálne raňajky a potom sme vyrazili za žiakmi do chudobnej štvrti. Obed sme mali už s deťmi v škole, ktorý pre ne nebol samozrejmosťou. Pozostával z výťažku z kukurice volaný zima, ktorý sme jedli s varenou kuracinou a zeleninou. Ja osobne, keď vo mne nastal tento sociálny konflikt, som musel odísť do ústrania, zapáliť si cigaretu a trochu sa upokojiť. Silné emócie sme zažívali každý deň. Večer sme si na hoteli potom s kolegami sadli a navzájom sa zo silných zážitkov vyrozprávali.

A čo vami zalomcovalo úplne najviac, aký moment?

- Bolo to v posledný deň nášho pobytu, keď sme sa všetci stretli posledný večer na mítingu a hodnotili uplynulé dni. Na záver prišla miestna zdravotná sestra a oznámila nám, že keď počas aktivity s náučnou rozprávkou o umývaní rúk robila asi dvesto deťom krvné testy, tak sa zistilo, že až sedemdesiat percent z nich malo maláriu. Keď to vyslovila, ticho v miestnosti sa dalo krájať. Ťažko sme to v sebe spracovávali.

Prenášačmi spomínanej malárie sú komáre. Mali ste obavu, keď ste nejakého vo svojej blízkosti videli, hoci ste užívali lieky?

- Bolo to nepríjemné najmä večer, keď som sa vonku pozrel na zasvietenú lampu a okolo nej krúžil roj komárov. V noci som spal v moskytiére a neustále som bol natretý repelentom. Našťastie sme tam boli v zimnom období a tých komárov tam bolo omnoho menej, no aj tak som si odniesol tri štípance na bruchu. Miestni nás poučili, aby sme sa nebáli komárov, ktoré bzučia. Nebezpečné sú vraj tie tiché. Vrátil som sa zdravý a dúfam, že to tak aj ostane.

Pred cestou ste si ale určite museli zabezpečiť rôzne očkovania či vakcíny. Nemali ste trochu rešpekt pred Afrikou?

- Áno, to je pravda. Rešpekt som mal. Preto som sa k tomu snažil postaviť zodpovedne. Napríklad bez očkovania na žltú zimnicu by som sa do Malawi ani nedostal. Je to podmienka pre získanie víz. Ostatné očkovania sú už dobrovoľné. Ja osobne som si ešte “doprial” očkovania proti žltačke A a B a brušnému týfusu. K tomu každodennú tabletku proti malárii počas celého pobytu, plus jeden týždeň navyše. Aj keď príbalový leták k antimalaritikám hovoril o hrôzostrašných vedľajších účinkoch, nepocítil som žiadny z nich a ani moji kolegovia.

Veselších zážitkov ale bolo určite viac. Ktorý bol pre vás ten naj?

Keď sme sa deťmi hrali matematickú tlieskaciu hru s názvom 3-6-9, kde sa po sebe hovoria všetky čísla od jedna vyššie, no násobky trojky nesmiete vysloviť, ale tlesknúť. Kto sa pomýlil, musel za trest pred celou triedou zaspievať pesničku. Ako prvé prišlo jedno dievča a zaspievala ich africkú pesničku. O päť sekúnd sa k nej pridali aj ostatní žiaci a spievali spoločne. Majú krásne hlasy, rytmiku a zneli ako profesionálny zbor. Sú veľmi súdržní a priateľskí, čiže ten !potrestaný“ v tom nikdy neostal sám a všetci oduševnene spievali s ním. Skoro som odpadol, aké to bolo úžasné.

Mali ste možnosť aj krajinu trochu bližšie spoznať a navštíviť nejaké zaujímavé miesta?

Ešte v Malawi sme boli pozrieť ich rovnomenné jazero. Bolo neskutočne rozľahlé, takže ste mali pocit, že ste pri mori a nie jazere. V závere pobytu sme spoznali aj Juhoafrickú republiku, kde sme navštívili tiež vinohrad, Národnú botanickú záhradu Kirstenbosch, pláž s leňošiacimi tučniakmi alebo najjužnejší cíp afrického kontinentu Mys dobrej nádeje.

Predpokladám, že ste so sebou mali neustále nejakých sprievodcov, lebo v tejto krajine nie je príliš bezpečne.

Kriminalita je tu naozaj dosť vysoká a po celý čas s nami všade chodili ľudia z tímu a sprievodcovia Po dobrovoľníckych aktivitách sme sa vracali na hotel, kde sme ostávali do rána.

Spoznali ste trošku bližšie aj africkú kultúru?

Keďže celý pobyt sme mali do minúty naplánovaný, tak s miestnou kultúrou sme sa stretli na jednom ceremoniály, kde Kia odovzdávala do užívania ďalšiu školu a tiež pojazdnú kliniku a knižnicu. V rámci programu tam vystúpili šikovní ľudia a prezentovali sa predovšetkým spevom.

Aj ste nejako po návrate a všetkých silných zážitkoch, prehodnotili svoj prístup k životu?

Pobyt v tejto krajine vo mne zanechal veľkú stopu a mám potrebu Afrike naďalej pomáhať aj na diaľku. Premýšľam o finančnej pomoci, ktorú pravdepodobne budem realizovať cez niektorú z oficiálnych organizácií. Nechcem o tom iba hovoriť a vyhovárať sa na tvrdenia typu „bohvie kde tie peniaze idú” a ”zbierky sa iba zneužívajú”, a tak radšej neprispieť vôbec. Sme ľudia a mali by sme si navzájom pomáhať.

Ďalšie články z témy Kia

Zaujímavosti

 


  1. Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský 4 913
  2. Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť? 1 950
  3. Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil 1 406
  4. Bačovmu šarmu Kórejčania neodolali a fandili Slovákom 714
  5. Hokejisti Turčianskych Teplíc spečatili osud Brezna 599
  6. Nehody v Turci: Čiernym dňom je streda 247
  7. V Turci vypukla chrípková epidémia 187
  8. V niekdajšej reštaurácií sa budú ženy zo Sučian učiť životu 156
  9. Nádej na vybudovanie zastávky pri stanici v Martine ožila, vyriešili by sa aj iné problémy 126
  10. Aj kyslík treba bábätkám správne dávkovať, v Martine na to majú prístroje 95

Najčítanejšie správy

Turiec

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil

Priučka od nepríjemného Brezna zrejme pomohla a do štvrťfinálovej série vstúpili naši jednoznačným víťazstvom. Teraz ho ešte treba potvrdiť doma.

Bačovmu šarmu Kórejčania neodolali a fandili Slovákom

Nikdy nechýba na hokejových majstrovstvách sveta či vystúpeniach futbalovej reprezentácie. Roman Podhradský si nenechal ujsť ani zimnú olympiádu v ďalekej Južnej Kórei.

Hokejisti Turčianskych Teplíc spečatili osud Brezna

Hokejový turnaj v Turčianskych Tepliciach vyhral domáci tím pred Gelnicou a Vrútkami.

Blízke regióny

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Kradol elektrinu, prišli mu na to

Štyridsaťdeväťročného muža z Krásna nad Kysucou obvinili z toho, že dlhší čas „načierno“ odoberal elektrinu. Vo väzení môže stráviť dva roky.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Vojnový reportér Etzler: Päť dní som nevyšiel z hotela, hanbil som sa

Videl toho veľa. Keď ho poslali na liečenie posttraumatického syndrómu, psychiater sa ho spýtal, či je normálny. Tomáš Etzler pre SME hovorí, prečo.

Ich športovci súťažia, v KĽDR ich nesledujú. Pre úspech Južnej Kórey

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

Recept na úspech proti Američanom? Nenaháňať puk a byť odvážnejší

Máme tu dvadsať frajerov, ktorí, keď budú hrať ako tím, majú úžasnú šancu prejsť cez Ameriku, vraví útočník Martin Bakoš.