Do súťaže o najkrajšie jablko ste vybrali tri sorty – Bohémiu, Admirála a Sparťana. Ktorú z nich ste favorizovali?
– Bohémia už viackrát uspela, a tak som predpokladal, že tentoraz sa porotcovia zamerajú na inú sortu. Myslel som si, že šancu by mohol mať Admirál. To je taká sorta, ktorá nie je až tak prezentovaná, hoci medzi pestovateľmi je už dobre známa. Môj odhad sa nepotvrdil, zas vyhrala Bohémia.
Prečo to tak bolo?
– Už na pohľad bola krajšia. Paradoxne, trošku jej pomohli aj jarné mrazy. Mladý strom, ktorý má o čosi viac ako päť rokov, urodí okolo osemdesiat jabĺčok. Teraz to bolo menej, čo sa pozitívne odrazilo na kvalite. Jednoducho, strom celú tú voju silu, ktorú má v koreňoch, vrhol na tie plody. Zatiaľ ich mám v sade len dva.
Ako vyzerá a chutí najkrajšie jablko?
– Je veľké a aj zaujímavo sfarbené. Základnú farbu má žltozelenú, no potom skôr dominuje rozplývavá červená. Sú na ňom aj také drobné svetlejšie bodky, čo zvýrazňuje jeho pestrosť. Jablko je krehké, šťavnaté i sladké, chuť vás hneď po zahryznutí osloví.
V sade máte iba jablone?
– Nie, nie. Okrem jabloní mám aj čerešne, marhule, broskyne, slivky. Pravda, jablone prevažujú. Najmä preto, aby sme ich mali na stole po celý rok. A vychádza to. Keď sme v júli dojedali posledné jabĺčka z minulého roka, tak už sa nám rodili nové.
Čo vás k pestovaniu ovocia priviedlo?
– Zdedil som túto vášeň po otcovi, od neho som sa aj veľa naučil. On bol kedysi aj predsedom Okresného výboru záhradkárov v Martine. Mali sme veľkú záhradu a plynule som sa začal o všetko, čo s ňou súviselo, zaujímať. Tomuto koníčku sa venujem už päťdesiat rokov a ostalo mi to až podnes.
Aký je to koníček, prečo vás to tak chytilo?
– Okrem úžitku, ktorý z toho máme, je to aj príjemný relax. Sad vás poteší takmer v každom ročnom období. Na jar kvitnúcimi kvetmi, v lete svojimi plodmi a na jeseň pestrofarebnosťou. Navyše, pri robote v sade príde človek na iné myšlienky, vyčistí si hlavu, odreaguje sa od bežných starostí. Najmä, keď som ešte chodil do roboty, to bol dobrý recept na aktívny oddych.
Koľko času strávite v sade, čomu všetkému sa venujete?
– Toľko, koľko treba. Ak nechcete nič oklamať, tak je to stále. Okolo marca, resp. apríla treba urobiť zimný rez. Ten sa už nerobí veľký, väčšina drevnej hmoty sa odstraňuje v letnom reze. Niektoré stromy, ako to bolo aj pri tom víťaznom jabĺčku, sa musia rezať aj pri odkvete, aby konáre nenarástli dlhé. Čím sú kratšie, tým viac urodia. Napokon, stromy ako také treba upravovať stále. Dôležité je vedieť aj vetvičky dobre vyviazať, aby nerástli šikmo.
Aj sa s niekým radíte?
– Každá rada je dobrá. Aj keď teraz ich už po tých rokoch skôr rozdávam, ako prijímam. Keď treba, tak aj susedom pomôžem.
Vráťme sa k vášmu víťazstvu v súťaži. Aké ste zaznamenali ohlasy?
– Veľa ľudí mi telefonovalo a aj zagratulovalo. Aj susedia boli radi, potešilo ich, že sa u nás v Turci urodilo najkrajšie jabĺčko. Je to paradox, väčšinou vyhrávajú jablká vypestované z južnejších regiónov. Úprimne, nečakal som, že vyhrám.
