Ako sa upieklo to, že Lukáš Říha si opäť obliekol martinský dres?
– Už po tom, ako som v septembri skončil v Osviečime, sme telefonovali s pánom Murčekom. V tom čase som bol v kontakte s trénerom Alešom Flašarom, ktorý vedie klub HC Poruba a mám s ním veľmi dobré vzťahy. Išiel som tam na skúšku a aj sme sa dohodli na spolupráci, no v deň, keď už malo dôjsť k podpisu zmluvy mi povedali, že na mňa nemajú peniaze. Nemám im to však za zlé, dali mi šancu a a ja im za ňu ďakujem. Mrzí ma len to, že v Martine som mohol byť o mesiac skôr.
Martin hrá druhú ligu, no do hľadiska si pravidelne nájde cestu viac ako tisícka fanúšikov. V zápase proti Sabinovu ich zrejme aj vďaka vám bolo zas o niečo viac?
– Chalani mi vraveli, že ich bolo viac ako minule. Čo môže byť pre športovca lepšie, ako keď sa na jeho výkon prídu ľudia pozrieť. Je to fantastický pocit a dúfam, že fanúšikovia boli spokojní.
Aké ste prežívali pocity pred svojou obnovenou martinskou premiérou?
– Som doma a to bolo prvé, čo mi vírilo hlavou. Mierna nervozita tam však bola, srdiečko bilo trochu rýchlejšie, pretože sa odo mňa očakáva, že mužstvo potiahnem, no človek starne a trochu sa toho bojí. Celý deň som si hovoril, ne-blázni vole, druhú českú ligu si hral solídne, zvládneš to i tu. Nakoniec to nedopadlo zle, a keď si doliečim rebrá a zlomený prst, bude ešte lepšie.
V útoku ste hrali s Tomášom Pokrivčákom a Františkom Poliačekom. Podľa produktivity aj herného prejavu sa zdá, že ste si sadli?
– S Ferom sme spolu pôsobili už v Detve a vždy, keď nás dali spolu, tak to fungovalo. Tomáš je kvalitný center a dobre nás stmelil. Cítil som sa s nimi na ľade naozaj dobre.
Už za rozhodnutého stavu 8:3 ste sa s Františkom Poliačekom rútili sami na bránu a miesto strely, ktorá sa naozaj pýtala, ste volili prihrávku. Urobili by ste to tak aj za stavu 3:3?
– Jasnačka, veď to je Říha. Ale teraz vážne. Rozhodujem sa vždy v danej chvíli, navyše Ferovi to tam teraz padá, tak prečo mu neprihrať. Škoda, že to nevyšlo.
Mužstvo je tu už úplne iné ak pri vašich predchádzajúcich pôsobeniach v Martine. Ku komu ste sa v šatni posadili?
– Miesto mi pridelili a bolo. Teraz tieto veci nie sú až také dôležité, treba sa sústrediť predovšetkým na splnenie základného cieľa, ktorým je postup z druhej ligy.
V poslednom období ste bezprostredný boj o postup dvakrát zažili v Detve. Budete čerpať aj z tejto skúsenosti?
– Postup z druhej do prvej ligy nebude zrejme až taký náročný, ako z prvej do extraligy, no aj tak nás nečaká nič jednoduché. O tom, či sa postúpi, vždy rozhoduje viacero vecí a tie musia do seba zapadnúť. Každý má v tíme svoje úlohy a vrátane mňa sa ich musí zhostiť ako najlepšie vie. Keď tieto základné veci dodržíme a popri tom budeme vedieť aj pobaviť divákov, zažijeme peknú sezónu.
Keď sa rozprávame o zábave pre divákov, ešte máme v živej pamäti ako ste v bežkách chodili po ľadovej ploche. Máte ešte podobný kúsok v zálohe?
– Určite áno. Nebojte sa, ak sa naskytne vhodná možnosť, niečo zas vymyslíme.
