MARTIN. Do Martina zlákali Andreja Romančíka z Valče ako štrnásťročného. Šikovný futbalista následne šesť sezón obliekal dres tímu z metropoly Turca. Potom si zahral za Turčiansku Štiavničku či Valču a následne zamieril do Poľska, kde legionárčil tri a pol roka. Od našich severných susedov sa v roku 2010 vrátil späť do Fomatu.
Odchod bol najschodnejším riešením
V posledných sezónach viedol mužstvo ako kapitán a v minulom ročníku, keď mal klub veľké finančné ťažkosti a bolo jasné, že hráči nedostanú výplaty, stmelil kabínu a tím napriek spomínaným problémom dohral druholigovú jeseň so cťou a v kompletnom zložení.
Aj preto viacerých prekvapilo, keď v septembri v Martine skončil a odišiel do Žabokriek. Okolnosti, ktoré tomu predchádzali, veľmi rozoberať nechcel.
„Tieto veci podľa mňa patria do kuchyne, pretože ich rozpitvávanie na verejnosti nič nevyrieši a ani problém nijako neposunie dopredu. Boli v tom emócie, ja som sa ospravedlnil, ale nakoniec všetko skončilo mojím odchodom. V danej situácii to bolo asi najschodnejšie riešenie,“ zamyslel sa Andrej Romančík.
Ako ďalej priznal, vo Fomate chcel svoju futbalovú kariéru ukončiť a preto si svoj odchod predstavoval úplne inak. Je si však vedomý toho, že športový život prináša i takéto situácie. Napriek všetkému na klub určite nezanevrie a bude mu naďalej držať palce. Veľmi si váži i prácu ľudí, ktorí sa okolo futbalu v Martine točia.
„V ťažkých časoch vybudovali rešpektovanú športovú značku, na ktorú môžeme byť právom hrdí. To si zaslúži absolutórium. Mne vo futbalovom raste asi najviac pomohli tréneri Peter Kurek a Jozef Šino,“ poďakoval sa.
Výhier bolo oveľa viac
Na svoje takmer štrnásťročné pôsobenie vo Fomate bude mať dnes 34-ročný futbalista pozitívne spomienky. Už s dorasteneckým tímom postúpil do prvej ligy a posun o poschodie vyššie niekoľkokrát zažil aj s áčkom. „Keď si všetko spätne premietnem, až na minulú sezónu v druhej lige, som stále len vyhrával,“ podotkol.
Takisto vyzdvihol i to, že napriek zložitej finančnej situácii mu klub nezostal nič dlžný a dodržal všetky dohody. Takýto prístup je dnes v slovenských pomeroch už skôr výnimočný. Tiež ho veľmi potešilo, ako sa mu poďakovali verní fanúšikovia, či už priamo na ploche, keď sa s ním oficiálne pred zápasom s Oravským Veselým rozlúčili i predstavitelia klubu, alebo prostredníctvom sociálnej siete.
„Vážim si každého, kto je ochotný voľný čas investovať do podpory akéhokoľvek športového klubu. Ešte raz fanúšikom veľmi pekne ďakujem a dúfam, že zostanú Fomatu verní i naďalej,“ vyslovil presvedčenie.
Žabokreky ho príjemne prekvapili
Sledovať bude aj ďalšie kroky tímu, ktorý musel pred niekoľkými týždňami opustiť. Mladé mužstvo má potenciál, teraz zostáva nezodpovedanou otázkou, do akej miery ho dokáže naplniť.
„Talent a dobré predpoklady sú jedna vec, no bez poctivej roboty sa zlepšovať nebudú. Sú to možno frázy, ale v praxi platia na sto percent,“ hovorí.
V tretej lige je v súčasnosti päť možno šesť tímov, ktoré majú vyššiu kvalitu a zostávajúce celky sa boria s problémami ako je úzky káder či množstvo mladíkov na súpiske. Preto je reálne, že sa Martin môže pohybovať niekde na úrovni od štvrtého po desiate miesto. „Z prehier teraz netreba robiť veľkú tragédiu. Posun vyššie skôr závisí od detailov, ktoré ešte nefungujú ideálne a treba pracovať na tom, aby začali fungovať lepšie. Postupne prídu aj výsledky a Fomatu úprimne prajem, aby boli čo najlepšie,“ doplnil.
Teraz sa už skúsený stopér sústredí na novú výzvu v štvrtoligových Žabokrekoch. Jeho mužstvo sa v súčasnosti musí vysporiadať s absenciou šiestich futbalistov základnej zostavy. Zdraví hráči však príkladne bojujú a snažia sa zranených spoluhráčov čo najlepšie zastúpiť.
„Treba ich pochváliť a ja dávam pred nimi klobúk dole. Verím, že v zime sa čo najviac zranených chalanov dolieči, ešte sa zvýši naša sila a na jar zabojujeme o záchranu,“ načrtol ambície.
V Žabokrekoch ho príjemne prekvapilo, na akej úrovni tam veci fungujú. Okrem výborného zázemia si chváli tiež príjemnú až rodinnú atmosféru. Je cítiť, že ľudia, ktorí v Slovane futbal robia, ho majú naozaj radi. „Dokonca sa mi po dlhých rokoch stalo, že nám perú veci a v kabíne si vždy na svojom mieste nájdem pripravenú kôpku. To som musel prísť až do Žabokriek, aby som to zažil,“ odľahčil na záver našu debatu Andrej Romančík.
