MARTIN, BENICE. V nedávne dni naše kroky smerovali na cintoríny, aby sme si uctili pamiatku našich najbližších, ale aj priateľov či známych. Hlavný nápor bol na pietnych miestach najmä v stredu, keď bolo na Slovensku pre Sviatok všetkých svätých voľno.
Na Národný, resp. Sklabinský cintorín v Martine prichádzali ľudia už od rána, no najviac asi poobede. V rukách niesli vence, kytice, v taškách náhrobné sviečky a v mysliach predovšetkým spomienky.
„Tento deň patrí našim naj-bližším. Prišiel som na hrob svojej manželky. Prežili sme spolu viac ako polstoročie, pred dva a pol rokmi sme sa s ňou rozlúčili. Chýba mi, často na ňu spomínam, veľakrát si na ňu pri rôznych situáciách spomeniem. Napríklad, keď doma niečo robím, myslím na to, ako by to ona spravila, všade ju vidím. Viete, ďakujem Bohu, že mi dal takú ženu, nedá sa na ňu zabudnúť,“ povedal Dušan Čáni z Martina, ktorý sa do metropoly Turca nasťahoval v roku 1956 z Poltára po skončení priemyslovky v Tisovci.
To nie sú guľôčky, ale olympijské kruhy
Mnohí ľudia sa prešli aj po Národnom cintoríne. Mladá rodinka z Rajca sa pristavila aj pri Pamätníku olympionikov.
„Akurát dcérke vysvetľujem, že tie kamene nie sú guľôčky, ale olympijské kruhy. Urobiť športovcom pamätník, ktorí na olympiádach svojimi výkonmi a medailami preslávili našu krajinu, bolo peknou a zároveň i užitočnou myšlienkou,“ podotkla pani Zuzana.
Prvou väčšou zaťažkávacou skúškou prešli aj informačné interaktívne tabule.
„Museli sme si nechať od mestských policajtov poradiť, ako to funguje. Napokon je to jednoduché, ako keď pracujete s počítačom či mobilom. Vítam tento počin mesta, konečne sa na Národnom cintoríne niečo takéto objavilo. Verím, že aj mladšej generácii bude takáto forma informácií blízka i zábavná,“ povedal Martinčan Jozef Kubovčík.
Spomienka aj so slávnostným obedom
Po druhej poobede sa postupne zapĺňal aj cintorín v Beniciach, napriek tomu rušno na ňom nebolo. Prevládalo ticho, ľudia sa ponorili do myšlienok, spomínali.
„Mám tu babičku, dedka, ocka štvrtý rok a aj sestru, ktorá zomrela maličká, ešte predtým, než som sa ja narodila. Prišla som všetkým zapáliť sviečku, položiť kytičku. So stratou svojich najbližších sa vždy ťažko vyrovnáte, ale pri srdci vás hrejú spomienky, najmä tie veselé a krásne,“ zverila sa Milena Rosenbergová, rodáčka z Beníc.
Uctiť si pamiatku príbuzných prišla spolu s rodinou aj Mária Kováčiková. „Prežívame deň pokoja a spomienok. My sa vždy spolu zídeme v rodinnom kruhu, urobíme si sviatočný obed a potom sa vyberieme na cintorín. Máme tu starých rodičov, dcérku, tety, ujov, na všetkých s úctou v dobrom spomíname.“
