Župné voľby prepísali politickú mapu aj v našom kraji. Najsledovanejší súboj volieb skončil jasným víťazstvom Eriky Jurinovej, Juraj Blanár sa po dvanástich rokoch s kreslom predsedu vyššieho územného celku (áno, tento nezrozumiteľný názov je oficiálny) rozlúči.
Víťazí sa radujú, porazení premýšľajú nad tým, prečo sa tak stalo.
Ponuka našla adresátov
Pravica vyhrala preto, lebo sa dokázala chopiť príležitosti. Dôležité bolo, že do volebného zápasu išla spojená, netrieštila sily.
Rekapitulácia krajských volieb: Turiec vyberal nezávislých, mandáty stratili Smer i SNS Čítajte Priala jej aj spoločenská atmosféra. Túžba po zmene už medzi ľuďmi dlhšie dozrievala a keď dostali dobrú ponuku, tak po nej siahli.
Navyše, marketéri novej županky, ktorú verejnosť poznala aj z veľkej politiky, sa ideálne trafili do tém a prostredníctvom nich mobilizovali voličov.
Určite by nestačilo hovoriť o tom, ako sa na školách budú ďalej zatepľovať budovy, vymieňať okná, ako sa zlepšia služby v domovoch dôchodcov. To je síce pekné, ale toto emócie v boji o voličské hlasy neprináša.
Ľudí za srdce chytila téma dopravy v kraji. Každý je naštvaný, keď na dlhé minúty, nedajbože hodiny, skončí uviaznutý v kolóne. A tých je u nás dosť takmer v každom regióne a pomaly už každý deň.
Vznikajú pod Strečnom, v okolí Žiliny, na Kysuciach a aj na dolnom Liptove. A hoci výstavba diaľnic a rýchlostných ciest do kompetencií krajov nepatrí, tak hnev za pomalosť pri ich budovaní sa nasmeroval na župana.
Karta v prospech Eriky Jurinovej sa otočila po zverejnení jediného prieskumu verejnej mienky, v ktorom len o pol percenta zaostávala za Jurajom Blanárom. Bol to silný mobilizačný moment v kampani. Zmena bola na dosah, voliči, ktorí so Smerom nechcú mať nič spoločné, sa jej chytili.
Nádej na víťazstvo opozičnej kandidátky bola silná a priviedla ľudí vo väčšej miere ako inokedy pri tomto type volieb k urnám. Keď sa počítali hlasy, tak sa zistilo, že to nebude víťazstvo o chlp, ale triumf o konské dĺžky. Až taká bola silná túžba po zmene.
Stratená iskra
Juraj Blanár bol kvalitný župan, kraj sa pod jeho vedením pomerne dobre rozvíjal. Ale nestačilo to. Ľuďom zovšednel, dvanásť rokov na jednej stoličke je veľa.
Županov tím akoby nemal iskru, absolvoval síce množstvo akcií a podujatí, no výrazne pozitívnu emóciu, ktorá v posledných obdobiach rozhoduje voľby, vo svojej výbave nenašiel.
Ako sme už naznačili, v neprospech Blanára, alebo ak chcete v prospech Jurinovej, hrala i politická klíma. Smer má stále dosť priaznivcov, ale o dominantnosť prišiel. Hoci sa dlho zdá, že sa v spoločnosti nič nedeje, preferencie sa výrazne nemenia, tak keď príde na vec, je všetko inak.
Značka Smeru na mnohých už pôsobí ako červené súkno na býka. Ľudia možno celkom nevedia, čo chcú, ale je im jasné, čo si neželajú. A vedia sa už preto spojiť. Nespokojnosť býva silným impulzom.
Smer stráca sily, postupne upadá a mnohí mu predpovedajú osud HZDS a SDKÚ. Ťažko odhadnúť, či to tak naozaj bude, ale ak stále v najsilnejšej strane na Slovensku neurobia nič, tak sa to skôr či neskôr stať môže.
Bez sebareflexie to nepôjde
Sociálni demokrati, mohí ich tak nevnímajú, potrebujú silnú sebareflexiu. Chlapsky sa musia vysporiadať so škandálmi, ktoré sa okolo nich točia, prospeli by im nové tváre a aj zmena štýlu politiky. Je až príliš pragmatická, udržiavacia, chýba jej šťava a aj otvorenosť.
Smer má síce najsilnejšiu stranícku základňu, ale vplyv radových členov na politiku je malý. Strana sa potrebuje otvoriť, mala byť dať priestor osobnostiam, aby nová energia prichádzala aj zdola. Členovia by mali spolurozhodovať, aspoň na úrovni regiónov, a nie sa o rozhodnotiach iba dozvedať.
Ak sa s tým Smer nevysporiada, jeho pád bude možno nezastaviteľný. Konkurenti, už aj na ľavom spektre, nespia.
