Keby vám niekto pred prvým kolom povedal, že jeseň zakončíte s vyrovnanou bilanciou šiestich víťazstiev i prehier a troch remíz, skóre 26:21, v tabuľke plus mínus s nulou a ziskom 21 bodov, boli by ste spokojný?
– Sme na siedmom mieste, čo je naplnením môjho predsavzatia skončiť po jeseni niekde medzi piatou a ôsmou priečkou. Chýbajú nám však body z domácich zápasov proti Lučencu a Žarnovici, v ktorých sme boli jasne lepší a o víťazstvá nás pripravili fatálne chyby v závere. Vonku ma mrzia straty v Rimavskej Sobote, kde mužstvo viedlo 3:1 a v Tepličke, kde sme vzhľadom na našu vyššiu kvalitu, mali vyhrať. Siedma priečka je celkom dobrá, no tím na 14. mieste má len o tri body menej ako my a najmä preto ma trápia spomínané straty. Futbal je ale z dlhodobého hľadiska spravodlivý, nedá sa oklamať, preto máme toľko bodov, koľko sme si zaslúžili.
Po šiestom kole ste mali len päť bodov a v tabuľke bola pod vami už len Detva. Bola to pre vás najťažšia pasáž jesene?
– Mali sme náročné vyžrebovanie, čo potvrdzuje i jesenná tabuľka, veď v úvodných kolách sme hrali s prvými štyrmi celkami aktuálneho poradia. Zisk piatich bodov zo šiestich zápasov, a k tomu dve domáce prehry za štyri dni, by však zamávali aj skúsenejším mužstvom, než máme my. Bolo to pre mňa, a určite i pre hráčov, ťažké predovšetkým po psychickej stránke, pretože sme na tréningoch poctivo pracovali a výsledky neprichádzali. Navyše prišli vynútené zmeny v zostave, či už personálne alebo na niektorých postoch. Spomínané dve domáce prehry boli i na niečo dobré. V deviatich kolách sme potom získali šestnásť bodov a predovšetkým mužstvo dostávalo menej gólov. Do šiesteho kola sme inkasovali trinásťkrát, kým v ďalšom priebehu jesene už len osemkrát.
Každý tréner má svoju predstavu, akým smerom by sa malo mužstvo uberať po hernej stránke. Do akej miery dokázali hráči napĺňať vašu predstavu?
– Základom je dennodenná tvrdá práca na tréningoch, čo moje mužstvo pochopilo a nie je s tým problém. Ťažšie je potom preniesť natrénované do zápasov, v ktorých ide o body a toto sme zvládli len v niektorých dueloch. Moja predstava je hrať dominantný futbal, nečakať na chybu súpera, zapájať veľa hráčov do útočenia a po strate lopty sa ju snažiť okamžite získať. Je jasné, že nikto sa to nenaučí zo dňa na deň. V zime však už bude dostatok času na to, aby sa naše predstavy a filozofiu dostali hráčom viac do krvi. Napĺňanie predstáv je tiež o kvalite kádra, preto sa budeme snažiť doplniť mužstvo o vhodné typy.
Vladimír Kuťka, tréner Fomatu. (zdroj: ĽUDO LETTRICH)Na mužstve je vidieť progres. V ktorých činnostiach hráči počas jesene najviac pokročili a naopak, pri ktorých ste počítali s tým, že budú o niečo ďalej?
– Najväčším problémom, žiaľ, stále pretrvávajúcim, je presvedčiť hráčov, aby zmenili svoje myslenie. Počas jarnej časti v druhej lige len prehrávali, snažili sa predovšetkým nedostať góly a prakticky žiadne nedávali. Boli naučení vyčkávať. Hovorím im, že ak získajú loptu 30 metrov od brány súpera, tak k nej majú oveľa bližšie, ako keď ju získajú na vlastnej polovici. Do šestnástky chodievali maximálne dvaja, teraz od nich chcem, aby sa tam dostávali štyria, pretože štyroch si lopta nájde skôr ako jedného. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Sú to síce veci spojené s istým rizikom a skúsenejší súperi to vedeli využiť, ale pre mňa je táto cesta správna. Po tejto stránke som doteraz hráčov viac-menej spoznával. Niektorí moje predstavy naplnili viac, niektorí ešte musia pridať, pretože na jar už neobstojí vyhováranie sa na mladosť, neskúsenosť, či zmenu filozofie.
Stopérsku dvojicu tvoria dvaja tínedžri, bránu často hájil sedemnásťročný Ihnatišin, kapitánom mužstva je len 23-ročný Sapieta a v základe po odchode Romančíka pravidelne nastupoval len jeden hráč nad 25 rokov a to Milan Vajagič. Čo je pri práci s takýmto mladým tímom pre trénera najťažšie?
– Naozaj cítiť najmä absenciu strednej generácie, ale pre mňa je prvoradé, akú má hráč výkonnosť, ako pracuje v tréningu, ako sa dokáže pripraviť na zápas – či je užitočný pre tím a vek nie je až taký dôležitý. Pri práci s mladým tímom je najťažšie to, aby dokázali hráči natrénované odovzdať v zápasoch a tu je veľkou prekážkou nevyrovnanosť výkonov. Je to však prirodzené, no z chýb sa musia hráči poučiť, postupne ich odstraňovať a musia cítiť, že napredujú. Mne ale počas jesene v mužstve najviac chýbala zdravá konkurencia, pretože ďalšou črtou mladých je uspokojenie. Posadenie na lavičku nie je trest, ale znak toho, že niečo treba robiť inak a tento dôležitý nástroj mi chýbal.
Ako fungovala spolupráca s béčkom?
– Mladí futbalisti musia predovšetkým hrávať, no nastúpiť môžu len jedenásti. Je do-bré, že máme rezervu, kde môžu získať zápasovú prax, aj keď niekedy ťažko znášali, že po tom ako v sobotu presedeli duel na lavičke áčka, sme ich v nedeľu poslali hrať za béčko. Síce je to na úkor ich voľna, ale nesmú to brať ako nutné zlo, no ako pomoc vo futbalovom raste. Dobrým príkladom sú spomínaní Lukáš Ihnatišin, Matej Tomka, Daniel Lacko, Patrik Cíger či Stanislav Líška, ktorí sa i vďaka pomoci béčka stali dôležitou súčasťou prvého tímu.
Doma ste na jeseň získali sedem bodov, kým na súperových ihriskách štrnásť. Čo k tomu dodať?
– Doma sme zväčša útočili do koncentrovanej obrany súpera, pričom v takýchto prípadoch je dôležitá trpezlivosť, treba eliminovať chyby a dostať súpera pod tlak. My nemáme v mužstve tvorivého stredového hráča s citom pre finálnu prihrávku, či streľbu zo strednej vzdialenosti, a tak nám to veľmi nešlo. Vonku sme mali viac priestoru, neboli sme pod takým tlakom a súperi nás po domácich stratách možno trochu podcenili. Verím, že na jar budeme na vlastnom štadióne predvádzať ešte kvalitnejšie výkony a bodovať častejšie. Chceme totiž robiť radosť ľuďom, ktorí chodia v Martine na futbal a povzbudzujú nás. Zároveň im všetci ďakujeme za ich priazeň počas jesene.
Aký program ešte do konca roka na mužstvo čaká?
– Náš úzky káder bol počas posledných štyroch mesiacov dosť vyťažený a preto už nebudeme hrať prípravné zápasy. Do 18. decembra však budeme trénovať trikrát do týždňa. Zameriame sa predovšetkým na rozvoj sily, prácu s loptou, zdokonaľovanie herných činností a regeneráciu.
