Belá ukázala na jeseň dve tváre

BELÁ-DULICE. Futbalisti Belej vstúpili do súťaže piatimi víťazstvami a parádnou jazdou v Slovnaft Cupe, ktorú zastavil až v štvrtom kole Ružomberok. Potom však aj vďaka náročnému programu mužstvo zažilo výsledkovú krízu a nevyhralo v šiestich stretnutiach po sebe.
„Jedna časť jesene bola biela a ta druhá zas čierna,“ v jednej vete okomentoval prvú polovicu ročníka tréner Ladislav Fazika.

Na Ružomberok sa nezabudne

V prvých kolách predvádzala Belá atraktívny útočný futbal a keď jej hráči dali tri góly, ľudia sa začali pýtať, prečo tak málo. Až v piatich týždňoch však mužstvo muselo hrať dva zápasy, čo je pre celok fungujúci v amatérskych podmienkach poriadna záťaž. Definitívny zlom prišiel v spomínanom pohárovom súboji proti Ružomberku.
„Viacerí chalani už nastupovali so zdravotnými ťažkosťami. Hrať proti takému súperovi a pred návštevou, ktorá atakovala tisícku, chce každý. Napriek všetkému, čo potom prišlo, si myslím, že ak bude o desať rokov spomínať na túto jeseň, v prvom rade sa zvrtne reč na duel s Ružomberkom,“ vyslovil presvedčenie kormidelník celku spod Lysca.
Kombinácia toho, že niektorí hráči nastupovali do zápasov nedoliečení a pribúdajúcich prehier, zanechala stopy i na jeho družstve. V porovnaní s vydareným úvodom sezóny chýbalo prejavu Belej viac energie, dravosti a už nebol taký živý.
„Ja som ale hrdý na to, ako sa chalani počas týchto ťažkých časov k sebe správali, ako sa vzájomne podporovali. Ich prístup motivoval aj mňa,“ priznal.

Ikona sa nemohla rozlúčiť prehrou

Všetko zlé je však na niečo dobré a táto otrepaná fráza platila i tentoraz.
„Prehry prišli v pravý čas, pretože víťazstvá, najmä tie domáce, sme už brali ako samozrejmosť. Všetci si uvedomili, že nič nedostanú zadarmo a táto skúsenosť nás naučila ešte väčšej pokore,“ podčiarkol tréner.
Ako ďalej potvrdil, aj víťazstvo v záverečnom kole jesene, ktorým Belá prerušila negatívnu sériu, prišlo v ten správny čas. Celý futbalový tím si tak mohol poriadne vydýchnuť.
„Už druhý polčas proti Staškovu bol z našej strany dobrý a na horúcej pôde Makova to konečne prišlo. Už sme sa tešili, ako si v šatni po zápase poriadne zaspievame,“ odľahčil celú situáciu kormidelník.
Stretnutie v Makove bolo posledným v drese Belej pre Michala Haneka. Zrejme najväčšia osobnosť v kabíne ním ukončila svoje dva a pol ročné pôsobenie pod Lyscom a mužstvo nechcelo pripustiť, aby sa klubová ikona lúčila prehrou.
„Počas svojej futbalovej kariéry som, či už ako hráč alebo tréner, spolupracoval s mnohými ľuďmi, ale Mišo prekonal všetkých. Aj do sŕdc spoluhráčov, členov klubu i fanúšikov sa zapísal nezmazateľným spôsobom a keby sa na futbalových štadiónoch dali vyvesiť dresy ako na hokejových, ten s menom Hanek, by bol na najčestnejšom mieste,“ bez zaváhania vyhlásil Ladislav Fazika.