MARTIN. Na najnovšej výstave Tramping a trampské piesne regiónu Turiec, ktorá je inštalovaná v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku SNM v Martine, sa autorsky spolupodieľajú Trampské združenie Severka a Turčiansky trampský dejepisný spolok Padva. Návštevníkom ponúka dobové fotografie, artefakty a hudobné nahrávky, ktoré približuju prierez histórie trampského hnutia v regióne Turiec a tiež jeho pôvodnej hudobnej tvorby, zachovanej vo forme samizdatových spevníkov či dobových nahrávok.
Čarovanie so slovom a s písmom Čítajte Trampské hnutie je legendou. Jednotlivé trampské osady mali svoje kapely a spevácke zbory s vlastným piesňovým repertoárom, ktorý znel pri táborákoch a osadných ohňoch. Piesne sa spočiatku šírili len ústnym podaním, niektoré sa však stali súčasťou populárnej hudby a mnohé zľudoveli. K nim patrí známa pieseň Eduarda Ingriša Teskně hučí Niagara, pôvodná trampská hymna Vlajka vzhůru letí, z novších Ryvolova pieseň Bedna od whisky, Rosa na kolejích a Hejno vran Wabiho Daňka či mnohé ďalšie.
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku. (zdroj: Archív SNM)„Tramping je spoločenský fenomén, ktorý vznikol krátko po vzniku Československa. Označuje hnutie, ktoré umožňuje prevažne mladým ľuďom realizovať túžbu po romantike, dobrodružstve, vzťahoch založených na priateľstve a vzájomnej dôvere malých skupín a na jednoduchom, zrozumiteľnom a prírodnom spôsobe života,“ uvádza Hana Zelinová zo Slovenského národného múzea v Martine. Upresňuje, že z lesnej múdrosti - woodcraftu tramping neformálne prebral zákony a zásady, sformulované americkým spisovateľom E. T. Setonom. Vonkajšie prejavy trampingu sa menia, ale jeho základy a zásady sú nemenné a platné dodnes.
Slovensko spieva koledy 2017 Čítajte Výstava prináša informácie aj o tom, že tramping nikdy nebol pevne organizovaný a všetky pokusy o jeho organizovanosť boli neúspešné. Tramping je totiž predovšetkým životný postoj doplnený o nekonzumne zameraný spôsob života. Z divokej prírody okolia Prahy, hlavne z povodí riek Vltavy a Sázavy, sa tramping rozšíril viac-menej do všetkých kútov bývalého Československa. Začali vznikať prvé trampské osady. Každá osada mala svoje meno, šerifa a vlajku, neskôr k týmto atribútom pribudli „domovenky“ so skratkou T.O. (trampská osada) na rukávoch búnd a košieľ.
„Na Slovensko dorazil tramping z Čiech a Moravy zakrátko po svojom vzniku. Aj tu už od raných počiatkov k nemu patrila hudba. Objavovali sa jednotlivci, duá a kapely, ktoré si pobyt v prírode spestrovali hudbou vlastnej produkcie,“ pokračuje Zelinová. Dodáva, že kolískou tunajšej trampskej hudby a prvých trampských kapiel bola Bratislava a jej okolie, postupne však pribúdali skladatelia, piesne a interpreti v ďalších oblastiach Slovenska.
Na rozdiel od relatívne „zlatých čias“ medzivojnového trampingu, bolo v období socializmu trampské hnutie nežiaducim javom. Trampská pieseň, ako propagácia pochybných či prozápadných životných hodnôt, mohla na verejných vystúpeniach zaznieť skôr len omylom alebo pod pláštikom ideovo správne zameraných podujatí či organizátorov. Nebolo možné oficiálne vydávať nahrávky trampských piesní a tých niekoľko spevníkov, ktoré boli realizované v Turci vo forme samizdatov, bolo svetlou výnimkou.
Výstava Tramping a trampská pieseň regiónu Turiec potrvá v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku do 28. februára 2018.
