Piatok, 15. december, 2017 | Meniny má Ivica
Pridajte si svoje mesto

Kto mne dáva, učí ma dávať

Nová knižka trojice Tumová - Marek - Vojteková má ambíciu byť dobrou učebnicou folklóru v Turci.

Elena Vojteková medzi deťmi v knižnici.(Zdroj: Archív TK)

Dedina učupená pod horami Veľkej Fatry, drevené domčeky, pekná jednotriedka s učiteľským bytom, zemani a roľníci s malými kúskami pôdy, panenská príroda, pasúce sa srnky na lesnej čistinke, kŕdle kačíc a husí kúpajúcich sa v potoku a ich očarujúci krik, krosná a kolovrátok – vzácna to cennosť v každom dome, pracovití a dobrosrdeční ľudia, voňavé lúky, voňavé lesné jahôdky, voňavé čerstvé masielko, žinčica, varená baraninka, ale aj zapražená polievka s drobkami. To bola Folkušová.

Prečítajte si tiež: Slovensko spieva koledy 2017

Tieto slová napísala na úvod svojich spomienok v knižke Huličky – buličky, známa turčianska folkloristka Elena Vojteková. Dávajú odpoveď aj na otázku, v čom je základ jej lásky k folklóru, tradíciám, rodnej zemi. Zborník piesní, tancov a zvykov z jej výskumu nie je hrubou knižkou. Skôr útlou, takou do batoha. Takou, ktorú možno kedykoľvek prelistovať a nechať sa uniesť nielen krásou turčianskej piesne, ale aj múdrosťou ľudí, ktorí žili v Turci, a ktorí nechali po sebe posolstvo, aké nie je možné zaplatiť peniazmi. Dá sa iba zažiť tomu, kto má naširoko otvorené srdce, ktorého nezničila naša uponáhľaná doba, a ktorému je blízky rodný kraj.

Zborník, o ktorom je reč, nevznikol náhodou. Mapuje takmer celoživotnú cestu Eleny Vojtekovej (1941) , ktorá sa mnoho rokov venovala výskumu turčianskeho folklóru v jeho najrýdzejšej, prirodzenej podobe a jeho javiskovej štylizácii najmä v Detskom folklórnom súbore Jazierko v Jazernici. Za ten čas zozbierala nesmierne hodnotný materiál – spomienky, zvyky a tradície z výskumu i scenáre tanečných choreografií programov, plus naspievaný spevníček tridsiatich piesní k rôznym príležitostiam. Zborník pri príležitosti životného jubilea E. Vojtekovej zostavila Ľubomíra Tumová.

„Ku každému kúsku rodnej zeme však neodmysliteľne patria ľudia, najmä tí, ktorí vo svojom kraji a pre svoj kraj vytvorili niečo hodnotné a niečo budúcim generáciám zanechali,“ uvádza motív, prečo zborník vznikol, jeho autorka. Výrazne oceňuje výber tridsiatich piesní, ktoré sú nielen prierezom celoživotnej práce E. Vojtekovej s deťmi, ale aj námetom pre ďalších tvorcov programov a scenárov a vedúcich detských folklórnych súborov. „Elenka Vojteková mala možnosť nielen zozbierať piesne a vytvoriť z nich spevníček, ale mala aj osobnú skúsenosť, ako ich zaspievať so sprievodom ľudovej hudby, preto táto publikácia ponúka aj notový záznam niektorých piesní zo spevníčka v úprave pre ľudovú hudbu,“ zdôrazňuje v zborníku Ľ. Tumová a dodáva, že spevníček je zaujímavý aj svojím prepojením so scenármi programov U kováča, Volky do dvora a Zametáme pred domom, ktoré vznikli aj pre programy Turčianskych slávností folklóru.

„Mala som šťastie, že som stretla dobré, láskavé a milé staré mamy, ktoré ma veľa naučili. Aj ony boli šťastné, že sa niekto zaujíma o ich zvyky, piesne a múdrosť. I keď je to iba mizivé percento, teší ma, že aj ja som urobila niečo pre tých, ktorí prídu po mne,“ odkrýva jeden z motívov svojej výskumnej práce E. Vojteková, ktorá odborný text v zborníku popretkávala priamym rozprávaním. Jeho zdrojom sú jej vlastné rukopisné poznámky. Je v ňom aj obdivná zmienka o jej mamičke Margite Kubíkovej, rod. Lehotzkej. Tá ju k spevu priviedla.

Ľubomíra Tumová uvádza, že osobitne zaujímavá je kapitola Zvyky a tradície z výskumu, ktorá čitateľovi ponúka návod na výskum, osobitne v časti o tradíciách zimného zvykoslovného cyklu. Robila ho v teréne priamo s Oľgou Felcanovou z Mošoviec, Annou Mazáčovou z Diakovej a Elenou Simonidesovou zo Slovenského Pravna. „V publikácii je zámerne zachovaný prepis pôvodného rukopisu jednotlivých účastníčok výskumu, čitateľ má teda priamy kontakt s originálnym textom, odborníci zase dôkaz, že ide o turčianske tradície, nie z iných regiónov či obcí,“ upozorňuje autorka.

Zároveň upriamuje pozornosť aj na spomienky Jaroslava Mareka, niekdajšieho starostu Jazernice, ktorý deti zo súboru sprevádzal na heligónke. Vyznáva sa, že spolupráca s Elenkou Vojtekovou sa vtedy vryla do pamäti všetkých obyvateľov Jazernice, Borcovej a Blažoviec. Aj ona si na tento čas veľmi rada spomína. „Povinnosti detí sa striedali s bohatou mimoškolskou činnosťou. O talenty nebola núdza. Čarovné tóny heligónky deti povzbudzovali k lepším výkonom, boli to pekné roky, keď ľudia robili s deťmi bez nároku na odmenu.“

Pani Vojteková sa predsa len odmeny dočkala. Bolo to v roku 2009 na Turčianskej cvendžale – teda jednom z programov Turčianskych slávností folklóru. „Zaspievala som si s úžasnými hudobníkmi. Pán Dušan Tuma znotoval moje zozbierané piesne, ktoré ma naučili staré mamy, a ja som až vtedy obdivovala ich krásu a bola som šťastná, že som ich objavila,“ vyznala sa folkloristka, ktorá má aj po rokoch rešpekt k ľudovým tradíciám. Úctu k nim s začala v nej rodiť po školení v Žiline, ktoré svojho času zorganizovala Katka Kalinová. „Na školení sme prešli všetkým – spevom, tancom, notovými zápismi piesní, choreografiou i scenárom, čo sme potom uplatňovali v práci s deťmi,“ načiera do čias, keď sa u nej sformovala láska k folklóru a tradíciám. Tú prenášala do všetkých súborov s deťmi, v ktorých pracovala.

Možno práve tu je miesto spomenúť aj ďalšie mená ľudí, ktorí odovzdali výskumu svoje spomienky. Napríklad Anna Bobčeková, rod. Horníková zo Sklabine, Mária Kubíková, rod. Holešová z Borcovej, Margita Kubíková, rod. Lehotzká z Folkušovej, Emília Čierna, rod. Boďová z Dubového, Eva Kubíková, rod. Barančeková z Mošoviec. Názov zborníka inšpirovala známa turčianska uspávanka, ktorú autorku naučila Anna Bobčeková Horníková.

Zborník mal šancu vyjsť skôr ako „iba“ v minulom roku. Autormi spevníčka mala byť pôvodne dvojica: Dušan Tuma – Ľubomíra Tumová. Tragický odchod pána Tumu v roku 2011 prerušil načaté dielo. To zavŕšila o päť rokov neskôr trojica autorov: Vojteková – Marek – Tumová. Na spoločných pracovných stretnutiach sa spievalo, spomínalo, zabávalo, čo bol základ aj ich vzájomnej podpory a povzbudzovania. Ich dielo je dokladom toho najvzácnejšieho, čo ľudia môžu voči sebe pociťovať. Úctu k téme, oddanosť spoločnej veci a láska, ktorú odovzdávajú druhým ľuďom.

Zaujímavosti

 


  1. Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci 2 702
  2. Ťažká dilema: Rekonštruovať starý alebo postaviť úplne nový štadión 602
  3. Anketa: Ako sa nám páčia vianočné trhy v Martine? 389
  4. Symbolom martinských Vianoc je tento rok duglaska tisolistá 145
  5. Martinské plávanie sa vracia na výslnie 109
  6. Pri každom pohybe jej trieskajú na stenu 87
  7. Spevák M. Kulich: Najprirodzenejšie je pre mňa ticho 64
  8. Rande futbalových hviezd na Podháji sa vydarilo 59
  9. Vianočné balíčky dostanú opäť sociálne slabé rodiny 58
  10. Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom 58

Najčítanejšie správy

Turiec

Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci

Zdarma budú môcť parkovať len pacienti a ich sprievod. Ostatní si zaplatia podľa stanoveného cenníka.

Ťažká dilema: Rekonštruovať starý alebo postaviť úplne nový štadión

Martin má príležitosť získať nemalé peniaze od Slovenského futbalového zväzu. Či ponuku využije, je zatiaľ otvorené. Rozhodne sa na začiatku budúceho roku.

Anketa: Ako sa nám páčia vianočné trhy v Martine?

Na Mikuláša sa aj v Martine začali vianočné trhy. Ľudí sme sa pýtali, aký z nich majú prvý dojem, ako sa im pozdávajú. Na úvod spokojnosť prevažovala.

Symbolom martinských Vianoc je tento rok duglaska tisolistá

V prvý deň vianočných trhov síce pršalo, no aj tak Mikuláš prilákal do centra Martina stovky ľudí. Dospelých a aj tých najmenších.

Martinské plávanie sa vracia na výslnie

Mladí plavci PK Martin sa etablujú medzi špičkou. Na zimných majstrovstvách Slovenska mladších žiakov skončili v hodnotení klubov tretí.

Blízke regióny

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Minúta po minúte: Stretnutie so župankou Erikou Jurinovou

Osem krajov, osem županov osem diskusných podujatí s názvom Stretnutie so županom. Pokračujeme v Žiline.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Pred tunelom Horelica došlo k nehode (AKTUALIZOVANÉ)

Dnes krátko pred ôsmou hodinou ráno došlo na ceste I/11 pred tunelom Horelica k dopravnej nehode.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.

Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť

Róbert Remiáš bol kamarátom korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa. Robil mu spojku, keď sa skrýval v zahraničí. Jeho smrť je tabu.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.