MARTIN. Už v budúcich komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia približne o rok, by sme mali v mestských a obecných zastupiteľstvách voliť menej poslancov.
Podľa návrhu ministerstva vnútra, ktoré už aj na prvom novembrovom zasadnutí schválila vláda, by sa zoštíhlenie zastupiteľstiev dotklo predovšetkým väčších miest. Definitívne to ešte nie je, posledné slovo bude mať parlament.
Súčasné martinské mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov, hoci podľa určeného rozpätia, ktoré je stanovené počtom obyvateľov, by mohlo mať najmenej 19. Aktuálna novela rozpätie znižuje, pre mestá, ktoré majú od 50 001 do 100 000 obyvateľov, určuje 17 – 21 zastupiteľov, teda minimálne o desať menej, ako je to dnes.
Verejnosť má jasno
V Martine sa už o znížení počtu poslancov viackrát debatovalo, padli aj rôzne návrhy, no politická vôľa na takýto krok sa v zastupiteľstve nikdy nenašla. Zrejme aj preto, že nikto si pod sebou len tak sám nepodpíli konár.
Naopak, časť verejnosti, ktorá sa vyjadrila aj na našom redakčnom facebooku, tento krok víta.
„Určite som za, konečne, už včera bolo neskoro, jednoznačne znížiť, stačilo by ich aj desať,“ takto a podobne reagovali viacerí čitatelia.
Poslanec Alexander Lilge takéto reakcie vníma, vie, že nie sú v spoločnosti ojedinelé. „Je to aj dôsledok spoločenskej klímy v krajine. Veľa ľudí je nespokojných, trápi ich korupcia, byrokracia a ďalšie neduhy. Preto aj vzniká taká averzia voči poslancom na všetkých stupňoch. Žiaľ, potom sa zovšeobecňuje, všetci sa hádžu do jedného vreca a to nie je dobré.“
Nárok nezanikol, poslancom sa odmeny spätne vyplatia. Pozrite si, za čo ich majú Čítajte Rizikom je nižšie kvórum
Jeden z najskúsenejších martinských zastupiteľov, ktorý v predchádzajúcom volebnom období zastával i funkciu zástupcu primátora, ďalej upozornil aj na riziká návrhu na zníženie počtu poslancov.
„Na dosiahnutie platného uznesenia bude stačiť, ak budú všetci prítomní, iba jedenásť poslancov. Keď bude niekto chýbať, tak aj menej. Ak sa v meste rozhoduje o nemalých peniazoch, tak by nebolo ani pre demokraciu vhodné, ak by ich spravovanie ovládla nejaká užšia skupina. Čím je kvórum vyššie, tým viac treba hľadať širšiu dohodu, tým viac sa pokryjú aj záujmy väčšej skupiny občanov, ktorých poslanci zastupujú,“ myslí si Alexander Lilge. „Ak vláda a parlament s takýmto niečím prichádza, tak by mali začať od seba,“ doplnil ešte.
Podobne v otázkach kvóra argumentoval aj Imrich Žigo. „Ja som k tejto téme vždy vystupoval tak, že ak sa má niečo znižovať, tak sa rozprávajme o finančných nákladoch a nie o znížení počtu poslancov. Demokracia niečo stojí a nemali by sme ju len tak obmedzovať.“
Súčasný viceprimátor má obavy aj o to, že ak v parlamente novela prejde, zníženie počtu poslancov sa dotkne aj mestských častí.
„Môže sa stať, že v niektorých budú len dvaja poslanci, a to už je na vybavovanie podnetov, riešenie problémov, jednoducho na zastupovanie občanov a pravidelný kontakt s nimi málo,“ uvažuje Imrich Žigo.
Plusy aj mínusy
Zníženie počtu poslancov v minulosti navrhoval aj Peter Vons. Vtedy mu podľa jeho slov bolo vysvetlené, že ak mu ide o šetrenie, tak sa to dá aj inak.
„Terajšia iniciatíva prichádza v turbulentnom období a ťažko povedať, prečo neprišla skôr. Všetko má svoje plusy i mínusy, veľa závisí od toho, akých poslancov si ľudia vyberú a o aké priority im pôjde. Ak to zoberiem negatívne, tak menšia skupina sa dá ľahšie ovládnuť a manipulovať. Ak pozitívne, tak sa menší poslanecký zbor rýchlejšie dohodne na zmysluplných riešeniach. Ja by som si želal tú druhú verziu, ale je to o ľuďoch. A nielen o tých, čo chodia pravidelne voliť, ale aj o tých, čo nevolia vôbec.“
