Inscenácia Vojna nemá ženskú tvár vznikla podľa rovnomennej knižnej predlohy nositeľky Nobelovej ceny Svetlany Alexijevič v réžii Mariána Pecka. O hosťovaní na medzinárodnom festivale sme hovorili s dramaturgičkou Slovenského komorného divadla (a aj dramaturgičkou tejto inscenácie) Monikou Michnovou.
Ako sa stalo, že SKD ide do Bieloruska, kto bol iniciátorom pozvania?
- Pozvanie sme dostali hneď po tom, ako sme odohrali predstavenia inscenácie Vojna nemá ženskú tvár na festivale Nová dráma/New Drama v máji 2017 v Bratislave. Predstavenie videla divadelná kritička Ľudmila Gromyko, ktorá z neho bola nadšená a odporučila nás dramaturgom festivalu v bieloruskom Bobrujsku.
Aký je to festival, akú má tradíciu, resp. „meno“ vo svete?
- Je to Medzinárodný festival národnej drámy v bieloruskom Bobrujsku, z jeho názvu vyplýva, že uvádza predovšetkým inscenácie textov bieloruských autorov. Kým sme nedostali pozvanie, nevedeli sme o tom, že takýto festival existuje. V každom prípade je veľmi dôležité, že na festivale môžeme uviesť práve inscenáciu, ktorá vychádza z knihy bieloruskej disidentky a držiteľky Nobelovej ceny za literatúru z roku 2015 Svetlany Alexijevič. Pre nás je to dôležité gesto podpory pre túto autorku.
Bolo už niekedy SKD, resp. iné slovenské divadlo práve na tomto festivale?
- Neviem o tom, že by martinské divadlo vo svojej histórii hralo v Bielorusku. Bude to teda naša premiéra v tejto krajine. Takisto netuším, či sa iné slovenské divadlo zúčastnilo niektorého z festivalov v Bielorusku.

Do Bieloruska idete s inscenáciou, ktorá vznikla na základe knižnej predlohy bieloruskej autorky, ktorú však Lukašenkov režim dodnes ignoruje, obchádza, cenzuruje. Nemáte obavy, že v Bielorusku môže inscenácia vyvolať aj konflikt s politickým podtónom?
- Sme si vedomí toho, že naša účasť na festivale má politický kontext. Na predstavenie sme pozvali aj samotnú Svetlanu Alexijevič. Ak sa rozhodne prísť, bude to takisto otvorene politické gesto. Pozvanie pre naše divadlo však prišlo z bieloruskej strany, preto sa spoliehame na to, že festival, ktorý nás pozval, pozná lepšie aktuálnu situáciu v krajine. Zároveň budeme neustále v spojení so slovenskou ambasádou v Minsku a dúfame, že nad nami bude držať ochrannú ruku.
Ako reagoval súbor, keď sa dozvedel, že inscenáciu odohrá práve v Bielorusku?
- Potešili sme sa pozvaniu na festival, avšak viacerí herci mali a majú obavy. Je to pochopiteľné, Bielorusko nie je slobodná krajina, vládne tam autoritársky režim prezidenta Lukašenka.

Ako sa inscenácii Vojna nemá ženskú tvár darí na domácej scéne, na ktorých festivaloch už hosťoval a s akými referenciami?
- Tešíme sa z pozitívnych reakcií divákov, predovšetkým tých mladších. Na predstavenia chodia aj mladí ľudia, študenti, pre ktorých organizujeme aj diskusie po predstavení. Inscenácia získala Cenu divákov a Grand Prix na festivale Nová dráma/New Drama 2017. Herečka Jana Oľhová získala špeciálnu cenu na tom istom festivale. Inscenáciu sme s úspechom odohrali na festivaloch Dotyky a spojenia a Divadelná Nitra. V ankete DOSKY 2016/2017 sme boli nominovaní na cenu Mimoriadny počin v oblasti činohry. Tešíme sa, že režisér inscenácie Marián Pecko získal nomináciu na Cenu Tatra Banky, v tomto okamihu ešte nevieme, či nomináciu aj premení na cenu, keďže ceny sa budú udeľovať až po našom návrate z Bieloruska.