LIPOVEC. Šikovný umelecký rezbár Aurel Milanec z Lipovca už niekoľko rokov postupne vyrezáva drevené sochy významných slovenských osobností, aby vytvoril kolekciu s asi šesťdesiatimi plastikami, ktorá nesie názov História Dolného Turca písaná do dreva.
V jeho zbierke nájdete napríklad Ľudovíta Štúra, Kollára s jeho láskou Mínou, ale tiež farára Andreja Hlinku.
Prezidenti za stolom
Umelecký rezbár hovorí, že pohľad na najnovšie súsošie zaznamenáva dva okamihy, a to začiatok, ale i koniec bratského súžitia Čechov a Slovákov v jednom spoločnom štáte.
Takto sa čoskoro rozšíri martinské Campo di Martin Čítajte Milancovým takmer záverečným dielom je teda vyobrazenie prezidentov Václava Havla a Michala Kováča pár minút pred tým, ako došlo k rozdeleniu Československej republiky v roku 1993.
V umelcovej plastike z lipového dreva sedia obaja prezidenti za stolom, v rukách držia prípitok a za nimi sú hodiny, ktoré odbíjajú polnoc, kedy nastal významný okamih. Pod ich postavami sú na stolíkoch znázornené symboly a štátne zástavy zvýraznené pastelom.
„Nostalgické spomienky, ktoré v nás starších stále zostávajú, sú už dávno odviate. Vtedajšiu hektickú politickú dobu sme ako bratské národy prežili s úctou a pochopením vďaka múdrosti ľudu na oboch stranách našich hraníc. Od nášho osamostatnenia už uplynulo takmer 25 rokov,“ spomína si Aurel Milanec.
Bratia v dobrom, aj v zlom
Ďalším významným medzníkom zachytením v jeho drevenej plastike je podpísanie Martinskej deklarácie 30. októbra 1918, v ktorej sa Slováci vyslovili k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. To na súsoší symbolizuje podanie rúk v zmysle začiatku spoločnej histórie dvoch susedných národov. Sté výročie tejto udalosti si pripomenieme v budúcom roku.
„Spoločná cesta však potom končí po vyše 70 rokoch a v súsoší je znázornená kmeňom šípu, ktorý je pomyselnou hranicou a na jeho konci je rozvíjajúci sa púčik ruže,“ vysvetľuje A. Milanec jednotlivé symboly vyrezané do dreva.
Ako ďalej hovorí, hodiny medzi Havlom a Kováčom ukazujú čas našej končiacej histórie, ale i začínajúcej budúcnosti.
Na zadnej strane sochy je vytesané svietiace slnko života a pod ním dve srdcia v zmysle porozumenia na oboch stranách národov, a to v dobrom, aj v zlom.
„Súsošie treba vnímať optimisticky. Rovnako je to i so známym kolesom dejín, ktorý tento celok uzatvára a je tiež znázornené na zadnej strane,“ dodáva rezbár z Lipovca.
