MARTIN. Aj tento rok oceňoval Žilinský samosprávny kraj niekoľko osobností, ktoré sa o to zaslúžili svojou usilovnou prácou alebo šírením dobrého mena kraja.
Slávnosť sa konala včera večer v Slovenskom komornom divadle v Martine. Udeľovala sa Cena ŽSK a zároveň Pamätná plaketa. Medzi siedmimi laureátmi boli tiež traja Turčania: Ján Barto, Katarína Tomášová a Jozef Beňuška.
Katarína Tomášová
Jednou z nich bola naturálna kulturistka a fitneska 41-ročná Katarína Tomášová. Medzi jej najväčšie dosiahnuté úspechy patrí získanie
Nad Bystričkou bolo kedysi hradisko, kde ľudia žili, aj sa ukrývali Čítajte titulu deväťnásobnej majsterky sveta, päťkrát získala prvé a dvakrát tretie miesto na súťaži Naturálna Olympia. Trikrát bola i majsterkou Európy a sedemkrát si vybojovala zlatú medailu na Majstrovstvách Slovenska v naturálnej kulturistike, ktorá je jej životným štýlom. Katarína Tomášová sa snaží presadzovať prístup k športu bez steroidov a zakázaných látok. Slovo naturálny sa nesie i v názve martinského športového klubu Naturálka, ktorý v roku 2012 založila a ktorý je členom Slovenskej asociácie naturálnej kulturistiky (SANK).
Tomášová súťaží od roku 2009, prestávky mala len v rokoch 2013, 2014 a rok 2017 má taktiež nesúťažný. Od roku 2011 pracuje zároveň vo výkonnom výbore SANK, pôsobí ako rozhodca na domácich aj medzinárodných súťažiach a od tohto roku je i členkou rozhodcovskej komisie SANK.
Za športové úspechy a reprezentáciu Martina už získala Cenu primátora mesta Martin za rok 2015. Viackrát získala tiež ocenenie Športovec roka mesta Martin.
Katarína Tomášová už desiaty rok pracuje na martinskom mestskom úrade v riadiacej funkcii ako vedúca odboru spoločenských služieb. Okrem toho už deväť rokov píše kroniku mesta. Od roku 2013 do súčasnosti pôsobila ako poslankyňa Žilinského kraja.
Ján Barto
Tento 90-ročný umelec je inšpicientom a dlhoročným hercom Slovenského komorného divadla Martin, do ktorého nastúpil 1. januára 1946. Až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990 pôsobil v martinskom umeleckom súbore ako inšpicient a herec.
Ján Barto popri plnení úloh vyplývajúcich z inšpicientskej funkcie stvárňoval postavy prevažne epizodického charakteru. Od začiatku päťdesiatych až do konca sedemdesiatych rokov účinkoval v inscenáciách Prísaha (v úlohe Vojta), Mahenov Jánošík (v úlohe Ďuricu), Aristokrati (hral Pyžova), Svadba sobášneho podvodníka (Fikrle), O myšiach a ľuďoch (Whit), Človek pre všetky časy (Wolsey), Kupecká komédia (v úlohe Demifóna).
Hoci Ján Barto celý život prežil v martinskom divadle, ani dve desaťročia na zaslúžilom odpočinku neubrali nič z jeho obrovskej vnútornej sily a energie, ktorú dodnes naplno uplatňuje pri účinkovaní v tomto divadle. Z výpočtu mnohých inscenácií, v ktorých Ján Barto hral, môžeme spomenúť hru Evy Maliti-Fraňovej Krcheň Nesmrteľný z roku 2002, v ktorej autenticitu Bartovho Krcheňa podčiarkuje úsporné narábanie s gestom a pohybom, strnulá, často až kamenná mimika. Z Barta vyžaruje obrovská vnútorná energia, ktorá bola hnacím motorom tejto inscenácie.
Ďalšími inscenáciami, v ktorých v ostatných rokoch účinkoval, sú: Lasicove a Satinského Plné vrecká peňazí, Dürrenmattov Meteor, zaskvel sa aj v hre Faidra, Pamäť, Štúrovci či Macbeth.
V súčasnosti stále účinkuje v divácky mimoriadne úspešnom divadelnom sitkome www.narodnycintorin.sk v postave Jána Francisciho.
Jozef Beňuška
Ocenenie získal za mimoriadny prínos v oblasti pedagogiky s dôrazom na rozvoj a popularizáciu fyziky.
Jozef Beňuška je dlhoročným pedagógom, ktorý presadzuje experimentálny prístup pri výučbe fyziky. Je spoluzakladateľom projektu Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Hlavnou myšlienkou projektu je popularizovať prírodovedné vzdelávanie medzi žiakmi predškolského veku, základných a stredných škôl a laickou verejnosťou.
Obľúbené centrum ročne navštívi 3 000 ľudí zo Slovenska aj zahraničia. Jozef Beňuška je držiteľom viacerých ocenení, ako napríklad Najlepší európsky učiteľ fyziky za rok 2017, ktoré mu udelila Európska fyzikálna spoločnosť, ďalej dostal Cenu profesora Jana Vanoviča JSMF (2003) s projektom Centra popularizácie fyziky a je tiež je finalistom projektu Nadácie Pontis Generácia 3.0 (2017) či mnohých ďalších.
