MARTIN. Pekná myšlienka oceniť a predstaviť osobnosti martinského hokeja, ktorej podstatu prezentoval aj na stránkach Turčianskych novín jeden z jej iniciátorov Dušan Laššák, začína dostávať konkrétnu podobu. Súčasťou sobotného stretnutia medzi Martinom a Sanokom bude aj ocenenie prvých piatich osobností, ktoré sa pričinili o rozvoj hokeja v Martine.
Prvým oceneným bude Ján Jesenský, ktorý patril v roku 1932 do úzkej skupiny ľudí stojacich za vznikom klubu Slávia Martin. Cenu in memoriam odovzdajú jeho dcére. „Angažoval sa aj v iných športoch, predovšetkým v tenise. Jeho dcéra patrila v bielom športe svojho času medzi našu špičku,“ spomína novinár Ján Kŕč.
Ďalším, kto si prevezme pamätný list, bude bývalý hráč, ale predovšetkým dlhoročný funkcionár Jidřich Mattas. Za jeho pôsobenia sa z divízie postúpilo do Slovenskej národnej ligy a zastrešil sa zimný štadión. Šéfoval nášmu hokeju štrnásť rokov a priatelia a známi mu nepovedali inak ako Pepo.
„Pritiahol do Martina hráčov ako František Gregor či Milan Lano a mám pocit, že stál aj za príchodom Petra Ševelu,“ pokračuje žurnalista, ktorý písal o martinskom hokeji dlhé roky.
Tretím do partie bude Ján Hanišák. Ako hráč bol lídrom kabíny a nosil na drese aj kapitánske céčko. Časť kariéry strávil aj v konkurenčnej Dubnici. „Bol to produktívny obranca s výbornou strelou. Ak by som mohol zabŕdnuť aj do mimohokejovej oblasti, málokto asi vie, že ďalšia osobnosť turčianskeho športu František Karko je jeho švagor,“ pridáva zaujímavosť Ján Kŕč. Ján Hanišák však pravdepodobne na zimný štadión pre zdravotné ťažkosti nebude môcť prísť.
Predposledným členom partie bude v sobotu Stanislav Beran. S jeho funkcionárskou érou sa spája predovšetkým obdobie, keď klub z Podhája hrával pod hlavičkou Martimexu. Historický bronz v prvom ročníku samostatnej slovenskej extraligy sa navždy zapísal do kroniky nášho hokeja.
„Boli to veľmi pekné roky. Chodili sme sa pozerať na Bartoša, Kamišnikova, Ondrejičku. Stano okrem hokeja hrával za Martina aj futbal. V súvislosti s ním si každý vybaví predovšetkým jeho syna Michala. Jeho starší syn Róbert sa však tiež venoval najrýchlejšej kolektívnej hre na svete a po odchode do zahraničia sa dostal do reprezentačného výberu Luxemburska a tuším stále hráva za túto krajinu na svetových šampionátoch,“ ponúka ďalšiu málo známu skutočnosť hokejový pamätník.
Práve ďalší z dynastie Beranovcov Michal uzatvorí zoznam prvej várky ocenených. Dlhoročného kapitána s tridsaťtrojkou na chrbte má v pamäti aj mladšia generácia. Bol pri všetkom podstatnom, čo za jeho aktívnej kariéry Martin dosiahol a ak by sa mali vyberať dresy, ktoré sa vyvesia pod strechu štadióna, ten jeho tam určite nebude chýbať. „Mišo je príkladom toho, ako by to mohlo fungovať. Doma si rozbehol kariéru a potom sa pred jej koncom vrátil do materského klubu ešte v čase, keď mu ako hráč mal čo dať. Stále dokázal byť ťahúňom mužstva a povyrástli pri ňom aj mladí,“ povedal na záver Ján Kŕč.
