Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Pred 600 rokmi objavovať neobjavené miesta na Zemi a ešte pred desiatimi rokmi trafiť autom do Dubrovníka či pešo do pražskej ZOO?
Spoznali by ste svet na mape bez Austrálie, Antarktídy alebo Afriky? Trafili by ste čítaním veduty z r.1591 v Paríži k Mostu Panny Márie?
Aj toto si môžte overiť na výstave Prstom po mape, ktorá je inštalovaná v Literárnom múzeu SNK v Martine.
Výstava, ktorá potrvá do 14. apríla 2018, ponúka pohľad do zbierok máp, vedút a grafických vyobrazení Európy, Slovenska i sveta od 15. do 18. storočia, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica vo svojich depozitoch.
„Ponúka nám pohľad na rozvoj sveta a jednotlivých regiónov, ako sa vyvíjali hranice štátov a ako človek prenikal stále ďalej a ďalej, objavujúc postupne všetky kontinenty.
Takže samotná mapa je nielen grafickým umeleckým dielom, ale aj nosičom množstva iných informácií o živote našich predkov.
Okrem geografických informácií zobrazuje častokrát aj dobové výjavy, rozloženie vojenských jednotiek, životné osudy panovníka, biblické výjavy, nájdeme na nich aj kresby ľudí, zvierat a rastlín," uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.
Bez Austrálie, Ameriky i Antarktídy
Rozvoj produkcie máp nastal potom, ako Johannes Guttenberg vynašiel v roku 1455 kníhtlač, a tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať.
Aj objavenie Ameriky v roku 1492 bol dôvod, prečo bolo treba mapy prerábať. Ale vďaka kníhtlačiarenskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva.
Prečítajte si tiež: Mariánsky kult tentoraz na výstave Panna Mária – Matička naša Čítajte Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré deponuje Slovenská národná knižnica. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493 zobrazuje svet ešte tak, ako ju videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky.
Najstaršie mapy, ktoré boli súčasťou inkunábul, nemajú datovanie a boli takmer výlučne kolorované. Ilustračne dopĺňali náučné diela, cestopisy, kroniky.
