BLATNICA. Vianočné pohľadnice nevymizli úplne, ale dostávame ich menej ako v minulosti. Namiesto vianočných pohľadníc nám skôr prichádzajú blahoželania v esemeskách alebo e-maily. Doba sa zmenila, nie nadarmo ju nazývame aj elektronickou.
Pripomenuli si pekné časy
Staré dobré časy si nedávno pripomenuli v Blatnici, počas trhov mali aj výstavu pohľadníc s vianočnými motívmi. V mnohých návštevníkoch ožili aj pekné spomienky.
„Pamätám si veľmi dobre, ako sme písali a posielali aj okolo päťdesiat pohľadníc. Rodine, ale aj kamarátom a známym. Je škoda, že sa od tejto tradície upustilo. Áno, aj tá esemeska poteší, ale pohľadnica je oveľa osobnejšia. Hneď si na človeka, ktorý vám ju odoslal, aj spomeniete, vybavíte si, čo ste s ním zažili. A čo je dôležité, pohľadnicu si aj odložíte, kým elektronické správy sa pri všetkej úcte skôr či neskôr vymažú,“ povedala Anna Červeňová, ktorá na výstavu doniesla aj dve vlastne vyrobené pohľadnice.
„Nikdy predtým som ich nerobila, toto sú moje prvé. Jedna skôr pripomína vianočnú čapicu, do ktorej je možno dať odkaz napísaný Ježiškovi alebo aj malú pozornosť v podobe cukríka. Druhá pohľadnica je už taká sviatočnejšia, s vianočnou guľou a miestom pre veršík,“ opísala svoje diela Anna Červeňová, ktorá pohľadnice kedysi aj sama zbierala.
„Možno som ich mala aj zo tisíc, prevažovali vianočné a veľkonočné. Pamätám si na to, ako som bola hrdá na tie z Ameriky, boli veľmi pekné,“ dodala ešte.
Kus histórie i tradície
Na pohľadnice nedá dopustiť ani starostka Blatnice Ivica Súkeníková. „Veľmi sa mi páčia, najmä tie sviatočné. Motívy sú úžasné, keď ich človek vidí, hneď mu je lepšie na duši. Mám svoje srdcovky. Milujem kreslené, ktoré zobrazujú príbeh. Ako dievčatko túžobne hľadí na stromček, alebo ako deti spolu s maminou či babkou vykrajujú medovníčky. Je na nich zaznamenaný nielen kúsok histórie, ale aj tradície.“
Pani Ivica aj v dnešných pretechnizovaných časoch stále dostáva pohľadnice.
„Každý rok. Je ich už menej, ale chodia. Vždy ma to poteší. Aj preto, že človek si s tým dá námahu, vymyslí veršík, odnesie ju na poštu, vidno, že niekto na vás myslí.“
Pri písaní pomáha rodičom
Viera Štúriková už pohľadnice nedostáva, ale jej rodičia áno. Dokonca ich aj odosielajú.
„Ešte dodnes pomáham pri ich písaní. Je to pekný zvyk a možno by nebolo zlé sa k nemu vrátiť. A aké sa mne páčia? Skôr tie klasické, tie moderné nemajú až také čaro.“
⋌ROMAN KOPKA
