Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Na rohu Novákovej ulice a Ulice Andreja Kmeťa v Martine pri železničnej a autobusovej stanici stojí v súčasnosti obyčajná modrá budova s pivárňou a záložnou. Na začiatku 20.storočia však vyzerala úplne inak.
Skúpil pozemky a začal budovať ulicu
Rohový dom s rôznymi okrasnými výklenkami, vežičkami i predzáhradkou a oplotením si dal v roku 1905 postaviť Samuel Kulfan a pomáhal mu v tom i známy staviteľ Ján Hlavaj.
Ako spomína zberateľ starých fotografií Igor Dobrovolný, po Hlavajovom príchode z Liptova do Martina to bola prvá budova, do ktorej sa pustil. Ulica bola v tom čase dosť pustá, naokolo boli väčšinou len polia a Kulfanova budova sa tu pekne vynímala.
Prečítajte si tiež: Po stopách indického profesora jogy sa i Martinčania vydali do údolia Gangy Čítajte V tejto oblasti Kulfan kúpil viacero pozemkov a dá sa povedať, že vystaval skoro celú ulicu. Bol jedným z najproduktívnejších stavebných remeselníkov na konci 19. a začiatku 20. storočia. Už v tom čase staval tzv. domy na kľúč.
„Od roku 1918 spomínaný dom patril obchodníkovi s kožušinami Andrejovi Ťahúňovi, ktorý žil v rokoch 1892 až 1966. S rodinou tu nielen býval, ale mal tu zriadenú tiež svoju predajňu a dielňu. Neskôr, keď mu obchod v roku 1948 znárodnili, ostal v ňom pracovať ako vedúci kožušník,“ opisuje Igor Dobrovolný.
Čo rok, to zmena
Pôvodná architektúra domu sa ale postupom rokov menila. Prvý zásah sa týkal odstránenia predzáhradky. Terajšiu Novákovu ulicu, ktorá je rovnobežná so železničnou traťou otvorili v roku 1900. Kedysi sa volala Rooseveltova, potom ju premenovali na Ulicu Janka Nováka.
„V roku 1932 a neskôr, ešte počas II. svetovej vojny, robili v Martine úpravu ulíc, počas ktorej ukladali na cestu mačacie hlavy i betónové obrubníky a chodníky zasypávali škvárou. V tom období sa upravovala Aj ulica Janka Nováka a práve vtedy zmizla predzáhradka Ťahúňovského domu,“ vysvetľuje I. Dobrovolný.
Ako ďalej dopĺňa, okrasné stavebné prvky a vežičky odstránil nový majiteľ až v 90-tych rokoch minulého storočia. Dovtedy dom síce chátral, ale pôvodnú architektúru si z veľkej časti stále zachovával.
Kožušník Andrej Ťahúň mal svoj obchod situovaný na veľmi dobrom strategickom mieste, keďže okolo neho denne prechádzali z vlakovej i autobusovej stanice desiatky ľudí.
