Ľudia majú v sebe vsugerovanú predstavu, že vlky sú zlé, nebezpečné až krvilačné. Napokon, aj mnohé rozprávky a povesti ich takto vykresľujú. Spomeňme Zubatú v Perinbabe, ktorá mala vlky ako svojich pomocníkov. Ako je to ale v skutočnosti, sú naozaj také strašné?
– Vlk vôbec nie je nebezpečný. Naopak, vlky sú veľmi plaché a ostražité zvieratá. Majú veľmi dobre vyvinuté inštinkty. Výborne vidia, výborne počujú, majú vynikajúci čuch. Na veľkú vzdialenosť zacítia všetko, čo pre ne predstavuje nebezpečie, ale na druhej strane aj to, čo je pre ne lákadlom. O ľuďoch vie vlk oveľa skôr, ako my o ňom, náš pach vníma ako hrozbu a vyhýba sa nám. Loví toľko, koľko potrebuje, pokiaľ nie sú vlky pri koristi rušené, nezabíjajú, kým nespotrebujú svoj úlovok.
Prečo taký negatívny obraz o vlkoch vznikol?
– Vysvetľujem si to tým, že v období núdze, napríklad v čase vojen, kedy aj zveri bolo menej, sa vlk musel priživiť na všetkom, čo našiel. Aj na ľudských pozostatkoch, z čoho vznikli aj rôzne obavy a strašidelné príbehy. Ale počula som aj o tom, že v minulosti, keď rodičia chceli, aby ich deti neodchádzali ďaleko od domova, tak ich strašili vlkmi, že ich zožerú. A asi to v nás akosi ostalo. Vlk bol tiež konkurentom človeka, lovil rovnakú potravu ako človek, používal na to rôzne stratégie a postupne sa stával mystifikovaným a uctievaným zvieraťom, aspoň v starých kultúrach.
Má človek vôbec možnosť stretnúť sa s vlkmi?
– Áno, aj keď je to skôr výnimočná udalosť. Človek musí byť potichu a mať aj obrovský kus šťastia. Mnohí z nás ochranárov sa často pohybujeme v teréne a vlka sme videli iba niekoľkokrát za život. V Turci sa vyskytuje vo všetkých pohoriach – v Malej Fatre, v Lučanskej i Krivánskej a taktiež aj vo Veľkej Fatre, v pohorí Žiar i v Kremnických vrchoch.

Aké je vlk zviera?
– Vlk je typické lesné zviera. Pre život potrebuje pohorie, kde nájde dostatok potravy, úkrytov a aj bezpečie pred prenasledovaním. Je vrcholovým predátorom a na rozdiel od medveďa, ktorý je všežravcom a postačia mu aj rastliny, lesné plody, vlk sa živí výlučne mäsom. Využíva všetky sezónne zdroje potravy – žaby, drobné hlodavce, menšie druhy zvierat, raticovú zver. V zimnom období loví najmä lesnú zver – diviaky, jelene, srnky. Je tiež hravý, vnímavý, má schopnosť učiť sa a veľa si pamätať.
Útočí aj na salaše s ovečkami?
– Zriedkavo, a keď sa to stane, zväčša v častiach holí alebo na pastvinách blízko lesa. Trúfne si vtedy, keď sú slabo chránené, keď nie je pri nich pastier alebo dostatok psov. Alebo musí byť hmla či znížená viditeľnosť. Útoky na ovečky sú častejšie aj vtedy, keď je štruktúra svorky rozbitá, vlkov v nej je málo a nevedia si zabezpečiť potravu lovom lesnej zveri.

Vlky žijú prevažne vo svorkách, ako sú veľké?
– Je to rôzne a závisí to aj od ročného obdobia. V lete, v čase kladenia mláďat, keď sú aj podmienky na lov lepšie, sa väčšie celky rozpadávajú na menšie jednotky. V zime, keď je núdza o potravu a keď je aj terén ťažký, sa zas dávajú vlky dokopy a vzájomne si vypomáhajú aj pri vyšliapavaní chodníkov, pri prenasledovaní a lovení zveri. Výnimočná je aj ich schopnosť určiť si spoločnú stratégiu lovu, tá je až dokonale prepracovaná. Hlavnú úlohu vo svorke zohráva alfa samica. Rozhoduje o tom, kde sa svorka pohybuje. Zaujímavé je aj to, že slabším samiciam nedovolí spáriť sa a mať vlastné mláďatá a musia jej pomáhať starať sa o jej potomstvo, čím majú vĺčatá väčšiu šancu na prežitie.
Zrejme vlky plnia aj akúsi reguláciu v prírode...
– Určite áno, v tomto smere majú v prírode nezastupiteľnú úlohu. Napríklad, v súčasnosti sú premnožené diviaky a jelene. Začínajú robiť veľké škody na lesných porastoch, poľnohospodárskych plodinách. Navyše sú aj zdrojom šírenia závažných chorôb. A vlk je práve ten predátor, ktorý dokáže regulovať ich početnosť. Odchytáva už choré a slabšie jedince, sú pre neho ľahšie uloviteľné. Majú tak významnú sanitárnu funkciu a možno práve im vďačíme za to, že sa u nás ešte nešíri mor ošípaných ako v okolitých krajinách.

Hrozí vlkom vyhynutie?
– Zatiaľ nie, ale aj to sa môže v budúcnosti stať. Patrí medzi chránené druhy živočíchov a aj vďaka tomu sa populácia drží na stabilnej úrovni.
Koľko vlkov sa asi nachádza na Slovensku?
– Čísla sa veľmi líšia. Ochranári tvrdia, že je ich okolo tristo, maximálne päťsto, poľovnícke štatistiky zas hovoria o iných číslach – až o dvetisíc- päťsto kusoch.
Prečo sa to tak líši?
– Vlk sa pohybuje na veľkých teritóriách a je tak možné, že sa tá istá svorka do štatistík dostane v rôznych poľovníckych revíroch a je do celkového počtu opakovane započítaná.
Je u nás aj obdobie, kedy sa na vlky legálne poľuje?
– Áno, od 1. novembra do 15. januára. Ministerstvo pôdohospodárstva každoročne stanoví kvóty na lov, tento rok sa môže uloviť 76 vlkov. Je to trochu kontroverzné. Lebo na jednej strane vyhlasujeme a označujeme územia, kde ich chránime a na druhej strane povoľujeme ich lov. Napríklad, na území národných parkov, ktoré sú zároveň územím európskeho významu (NATURA 2000), kde je predmetom ochrany vlk, v okrajových častiach ich výskytu a v lokalitách, kade by sa mal šíriť do okolitých štátov, sa loviť nemôžu, ale ak zbehnú za potravou nižšie do kotlín, tak už chránené nie sú. To považujeme za veľký problém a aj naša populácia vlkov môže skončiť veľmi zle.
Čo najviac ohrozuje svorku?
– Trebárs to, keď sa zastrelí alfa jedinec. To môže mať za následok, že sa svorka rozíde. A čím je menej početná, najmä v tomto období, tým má aj menšiu schopnosť organizovať sa pri zháňaní potravy. Vtedy si netrúfnu na jeleňa, ale skôr na hospodárske zvieratá. Jednoducho si hľadajú ľahšiu cestu odporu. V rozvrátenej svorke dochádza k páreniu aj ďalších samíc, ktoré majú problém zabezpečiť potomstvo a opäť hľadajú relatívne ľahké zdroje potravy. Škody na hospodárskych zvieratách vtedy stúpajú. Ďalšími rizikami sú najmä pytliactvo či kolízie s dopravou.
Prečo sa vlk vôbec loví?
– Patrí to vraj k historickej tradícií a lov vlka sa považuje za vrcholový poľovnícky zážitok. Aj preto, že vlky sú ostražité, ako sme už spomínali, majú dokonale vyvinuté inštinkty a nie je jednoduché ich uloviť. Časť poľovníkov ich považuje za vážnu konkurenciu, nepochybne však svoju úlohu zohrávajú aj ekonomické faktory.