MARTIN. Oceňovanie osobností martinského hokeja bude mať počas sobotňajšieho stretnutia, v ktorom na Podháj zavíta Brezno, svoje druhé pokračovanie. Po Jánovi Jesenskom, Jindřichovi Mattasovi, Jánovi Hanišákovi, Stanislavovi Beranovi a Michalovi Beranovi sa zoznam laureátov rozrastie o ďalších päť mien.
Cenu in memoriam udelia Jozefovi Mauerovi, ktorý ako brankár pomohol sezóne 1957/1958 vyhrať tímu Spartaka Martin divíziu, čo bola v dnešnom ponímaní krajská súťaž.
„Bol vedúcim prevádzky v ZŤS-ke a z tejto pozície dokázal hokej podporovať aj finančne. Bol tiež výborným tenistom a v tomto športe hrával druhú ligu. Jeho bratom je svetovo uznávaný krasokorčuliarsky odborník a čestný člen Slovenského olympijského výboru Ivan Mauer,“ začína svoje rozprávanie športový publicista Peter Rovnianek.
Ocenenie si v sobotu preberie i Ladislav Jesenský, ktorého práca s mladými talentami posunula martinský hokej o niekoľko výkonnostných levelov vyššie. Dal základy takým hokejovým diamantom ako Zdeno Cíger, Róbert Švehla, Oto Haščák či Rastislav Rovnianek.
„Svojich zverencov formoval nielen po hokejovej, no i po ľudskej stránke a pre mnohých bol akýmsi druhým otcom. Pracoval vo dvojici s Pavlom Vojtášom a vždy viedli hráčov k férovému boju. Podčiarkol to rok 1986, v ktorom udelil Československý olympijský výbor martinskému dorasteneckému družstvu vedenému týmto trénerským duom cenu fair play,“ pokračuje žurnalista.
Ďalším oceneným bude Ladislav Žáčik. V sedemdesiatych rokoch patril medzi opory martinského celku, ktorý sa prebojoval do vtedajšej Slovenskej národnej hokejovej ligy. Následne sa výborne zhostil aj funkcionárskych povinností, istý čas bol riaditeľom klubu a takisto sa ako tréner podieľal na napredovaní mladých adeptov najrýchlejšej kolektívnej hry na svete.
Potlesk tribún si cez víkend užije takisto Jaroslav Markovič starší, ktorý je s 275 gólmi v SNHL najlepším strelcom v histórii martinského hokeja. V roku 1977 bol členom reprezentačného výberu ČSSR, ktorý na ME hráčov do 18 rokov v Nemecku získal striebro. Jeho spoluhráčom tam bol napríklad Anton Šťastný. V sezóne 1977/1978 si v drese VSŽ Košice zahral najvyššiu československú súťaž. Má za sebou aj úspešnú trénersku kapitolu.
„Ako hráč síce nebol najrýchlejší, no všetko dokázal vykompenzovať výbornou technikou. Nebolo veľa hráčov, ktorý by vedeli zvládnuť koncovku lepšie ako on. Pre brankárov a obrany súperov bol doslova postrachom,“ chváli legendu rešpektovaný publicista.
Najmladším spomedzi ocenených, ale o to úspešnejším, je Radovan Somík. Odchovanec martinského hokeja potvrdil svoje vysoké kvality aj v Trenčíne, Zlíne, Vsetíne a Pardubiciach, kde získal dva české tituly. V zahraničí obliekal dresy Malmö i Čerepovca. V rokoch 2002 až 2004 úspešne pôsobil v najlepšej lige sveta NHL vo farbách Philadelphie Flyers. Za reprezentáciu Slovenska odohral 78 stretnutí, v ktorých strelil deväť gólov. Prebojoval sa na štyri svetové šampionáty.
„V roku 2002 v bol členom zlatej göteborskej partie, ktorá sa ziskom titulu svetových šampiónov postarala o doteraz najväčší úspech slovenského hokeja,“ doplnil svoje rozprávanie Peter Rovnianek.
