Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. V tomto roku si pripomíname na Slovensku i v Martine viacero významných výročí. Prináša ich každý rok a každý deň nejaké vytvára či môže vytvoriť. Niektoré sa nás týkajú vzdialene, iné priamo. Koncom januára si pripomenieme 70. výročie úmrtia významného svetového politika a mysliteľa Mahátmu Gándhího (1869 – 1948). O rok (2. októbra 2019) to bude 150. výročie jeho narodenia. Najmä to druhé si pripomenie celý svet. Obe sa týkajú a budú týkať aj nás – na Slovensku i v Martine.
Gándhí zmenil myslenie mnohých ľud í
Gándhí bol politikom, ktorý zmenil myslenie mnohých ľudí. „Naším krédom bola oddanosť pravde a našou úlohou hľadať pravdu a trvať na nej,” napísal vo svojej autobiografii. Do politického života vniesol princíp nenásilia.
Mahátmá Gándhí. (zdroj: Archív autora)14. decembra 1908 ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj píše list, ktorý vychádza v novinách Free Hindustan. V tomto„Liste Hindovi Tolstoj zdôvodňuje, ako a že jedine priateľským prístupom sa môžu indickí ľudia oslobodiť spod britskej koloniálnej nadvlády. Odvoláva sa pritom na diela svámího Vivékánandu, indického jogína a mysliteľa, známeho vtedy v USA, západnej Európe i v našom prostredí. Tento list, Tolstého názory a jeho kniha Kráľovstvo božie je vo vás, pomohli Gándhímu sformovať jeho vlastné názory na nenásilné hnutie.
V tomto období – počas svojho pobytu v Južnej Afrike – Gándhí dospel k názoru, že nenásilné protesty, štrajky a iné formy pokojného odporu sú jedinou alternatívou k násilnej revolúcii. Tieto myšlienky a kroky sa nakoniec ukázali ako úspešné, keď v roku 1947 vyvrcholili vo vyhlásení nezávislosti Indie.
Čo prepojilo Slovensko s Tolstým
Gándhího komunikácia s Tolstým – písali si – prebiehala v rokoch 1909 – 1910 a trvala prakticky až do Tolstého smrti. V tom období jedným z Tolstého osobných tajomníkov bol lekár Dušan Makovický, Slovák z Ružomberka. Bol jedným z tých, ktorí túto komunikáciu, korešpondenciu sprostredkúvali. Svedectvom toho je list, dnes uchovávaný v Slovenskej národnej knižnici. Gándhí v ňom ďakuje Makovickému za jeho služby. Tento list je tiež svedectvom o stykoch Slovákov s Gándhím, s jeho úvahami už v čase počiatkov jeho hnutia.
Gándhího vzor, jeho myšlienky potom ovplyvnili aj mnohých ďalších - Slovákov i iné osobnosti vo svete. Zo Slovákov napríklad evanjelického kňaza Jána Maliarika, ktorý sa dostal do povedomia širšej verejnosti svojimi protestami proti prvej i druhej svetovej vojne, z mladších Alexandra Dubčeka, osobnosti Pražskej jari, reformného hnutia, ktorého cieľom bolo vytvoriť v Československu spoločnosť „s ľudskou tvárou”.
Gándhí svojimi skutkami i myšlienkami ovplyvnil aj tisíce iných ľudí, hnutí i popredných politických lídrov. Možno aj názov Verejnosti proti násiliu, hnutia, ktoré sa sformovalo a priviedlo našu spoločnosť k politickým zmenám v roku 1989, bol inšpirovaný Gándhího aktivitami. Možno i nenásilné rozdelenie Československa (rozdelenie mnohých iných krajín v Európe sa vtedy nezaobišlo bez násilností).
Našli by sme paralely v slovensko-indických dejinách aj hlbšie v minulosti, v pred i pogándhiovskom období – keďže obe krajiny, resp. ich obyvatelia boli dlhodobo vystavené tlakom zo strany iných krajín (Indovia zo strany britského impéria, Slováci zase zo strany Uhorského štátu a jeho administratívy).
Čo má s Gándhím Martin?
Martin zohral v slovenských dejinách (v uhorskom období i potom) jedinečnú úlohu. A mal a má takú i v dejinách slovensko-indických vzťahov. Okrem dlhodobých obchodných vzťahov, pracovných ciest a pobytov Martinčanov v Indii či spomínaného listu (pravdepodobne jediného Gándhího originálneho listu na Slovensku), máme tu tiež Gándhího ulicu v Záturčí (jedinú s týmto názvom na Slovensku) a od roku 2007 si tu – vďaka záujmu zo strany predstaviteľov mesta i početnej skupine priaznivcov jogy - pravidelne pripomíname Medzinárodný deň nenásilia, čo je pamätný deň, ktorý OSN vyhlásila na počesť Gándhího narodenín.
Nemožno sa preto čudovať, že tu dlhšie dozrieva aj myšlienka zvýrazniť tieto tradície, okrem iného v podobe Gándhího parku v Záturčí. Parku, ktorý by – popri spomínaných tradíciách – pripomínal potrebu vzdať sa akýchkoľvek prejavov násilia, hľadať porozumenie a vytvárať podmienky na život v mieri – v našej spoločnosti i inde. Spomínaný park by bol iba ďalším svedectvom dobrej vôle, ďalším pozitívnym signálom vyslaným z Martina do sveta.
