MARTIN. Futbalisti Fomatu už naplno rozbehli zimnú prípravu, ktorá bude rozdelená do týždenných blokov. Hráči sa budú na tréningoch schádzať v pondelok, utorok, stredu a piatok, pričom v pondelok a stredu bude umelá tráva kombinovaná s posilňovňou. S výnimkou úvodného bloku každý ďalší vyvrcholí sobotným zápasom.
Ako už býva zvykom, v prvých dňoch zimnej zaberačky si kormidelníci svojich zverencov odvážili a pomerali. Nové údaje porovnali s tými, ktoré získali v decembri pred odchodom hráčov na zaslúžené futbalové voľno.
„Chalani majú stanovené limity, v ktorých sa musia pohybovať. Teší ma, že sa ich snažia dodržať,“ v pozitívnom duchu začal rozprávanie martinský tréner Vladimír Kuťka.
Všetci dostanú rovnakú šancu
Martinčania by mali odohrať minimálne desať prípravných duelov. Stretnú sa v nich s najlepšími celkami štvrtej ligy, ale tiež s mužstvami z vyššej súťaže. Záverečné súboje chcú už hrať na prírodných trávnikoch.
„Snažili sme sa namiešať správny mix papierovo slabších a silnejších protivníkov, aby ich skladba čo najlepšie zapadla do našich plánov,“ vysvetlil kouč.
Spolu s asistentom Vladimírom Vitekom majú k dispozícii dvadsaťštyri futbalistov. Vo veľkej väčšine ide o hráčov, ktorí pôsobili vo Fomate aj na jeseň. Ako sme už avizovali v minulom čísle, do Diviak mieri Jozef Kollár. Príchod bratov Jančiovcov zo Stráňav padol, neistý je i príchod Srba Pejčica, ktorý si skomplikoval možnosť vydania povolenia na pobyt. Otvorený je aj návrat rekonvalescenta Martina Garaja. Zatiaľ sú tak novými tvárami Michal Vojvoda, Srb Vuk Vukelič a v závere týždňa sa klub dohodol aj na spolupráci s odchovancom Tomášom Stašíkom, ktorý strávil jeseň v Liptovskom Hrádku.
„Budeme mať ešte nejakých hráčov na skúške. Hráme dosť prípravných zápasov, takže každý bude mať šancu ukázať, čo v ňom je. Nebudeme sa pozerať na to, či bol doteraz v základe alebo hral niekde štvrtú ligu, všetci dostanú rovnaký priestor,“ povedal tréner a doplnil, že približné zloženie kádra by mohlo byť známe okolo 31. januára, no aj po tomto termíne ešte môže dochádzať k jeho úpravám či doplneniu.
Počas voľna sa Vladimír Kuťka venoval predovšetkým rodine, aby jej aspoň čiastočne vynahradil to, čo počas sezóny trvajúcej desať mesiacov zanedbal. S blížiacim sa začiatkom zimnej prípravy však opäť začali do popredia vystupovať futbalové témy.
„Rozmýšľali a debatovali sme o doplnení kádra, ako sa najlepšie pripraviť na veci, ktoré nás čakajú. Vo Fomate sa cítim veľmi dobre, tak som sa aj trochu tešil, kedy opäť nabehneme na tradičný režim,“ priznal kormidelník.
Nová posila sa teší na výzvu
Nováčikom v martinskej kabíne je Michal Vojvoda. Šikovný strednopoliar strávil mládežnícke roky v Ružomberku a v posledných sezónach hrával za Belú. Výnimkou bola len minulá jeseň, počas ktorej si doliečoval zranenie a obliekal dres svojho materského klubu zo Sučian.
„Keď sa na to pozrieme z tohto uhla, tak ešte pred rokom som hral na ihrisku v Malom Čepčíne a teraz môžem nastúpiť proti Rimavskej Sobote či Banskej Bystrici. Je to určite skok, ale beriem to ako výzvu a nemá z nej strach,“ hovorí 24-ročný futbalista.
Veľmi dobre si uvedomuje, že miesto v základnej zostave nedostane zadarmo a bude si ho musieť zaslúžiť. Takisto je pripravený znášať tréningovú záťaž a nároky, ktoré sú v tretej lige vyššie ako vo štvorke.
„Potešilo ma, že si ma všimol klub z vyššej súťaže. Je to pre mňa výzva a šanca posunúť sa futbalovo ďalej. Presne tak to zobrali aj v Belej a držia mi palce, aby som sa vo Fomate dokázal presadiť,“ povedal.
Do nového kolektívu zapadol bez problémov. Pomohlo k tomu i to, že v Belej pôsobil spolu s Milanom Vajagičom a Martinom Boďom. Paradoxom je, že i keď má len dvadsaťštyri rokov, bude v kabíne patriť medzi najstarších.
V poslednom období sa tiež špekulovalo o tom, že práve spod Lysca príde do Martina viac posíl. Michal Vojvoda nakoniec zostal jedinou.
„Verím, že už v lete sa to zmení. V Belej je totiž viacero chalanov, ktorí sa v tretej lige určite nestratia,“ myslí si.
Štvormesačná pauza je poriadne dlhá
Pozitívnou správou je, že k tímu sa už pripojil Patrik Palenčár, ktorý sa zranil ešte na konci augusta počas rozcvičky na domáci duel s Lučencom.
„Dostal som trochu dlhšiu loptu od spoluhráča. Počas behu sa mi kolíky nejako zasekli v tráve, no telo pokračovalo ďalej. V členku čosi asi šesťkrát zapukalo a bolo zle,“ vracia sa o niekoľko mesiacov dozadu.
Na nohe tak musel namiesto kopačky nosiť sadru a pri chôdzi mu pomáhali barly. Postupne ako sa začal dávať zdravotne do poriadku, chodil aspoň ako divák povzbudzovať svojich spoluhráčov. Ako priznal, pohľad na hru z tribúny je iný, aký majú aktéri na ihrisku. „Občas som si aj zanadával, keď chalani pokazili prihrávku alebo zahodili šancu. Potom som si ale povedal, veď ja som taký istý,“ smeje sa.
Na prelome novembra a decembra začal 24-ročný obranca chodiť do posilňovne, aby pomaly naberal späť stratenú kondíciu. Aktuálne sa v tréningu už zapája do herných kombinácií a minulý týždeň skúsil i ľahkú streľbu. Do osobných súbojov si ale ešte netrúfne ísť.
„Som v takom šetriacom režime. Noha ešte nie je je úplne rozhýbaná, po každom tréningu puchne a bolí. Niekedy je to až na tabletku. S trénerom sme sa dohodli, že januárové prípravné zápasy ešte hrať nebude. Aj keď ja by som už najradšej na nejaký zápas vybehol. Štvormesačná pauza je totiž poriadne dlhá a futbal mi chýba,“ povzdychol si Patrik Palenčár.
