V Martine skončil búrlivák Lukáš Říha. Čo sa stalo?
– Vieme, aký je Lukáš nevyspytateľný, čo už má za sebou a do mužstva sme ho brali s týmto rizikom. Priznám sa, že nejaké prehrešky, ktoré by mu v plne profesionálnom tíme asi neprešli, sa mu tolerovali. Donekonečna to však nejde.
Ako sa k tomu postavil zvyšok mužstva?
– Práve kabína dala prvotný podnet na to, aby Lukáš skončil. Keď s tým za mnou hráči prišli, začali sme to hneď riešiť. Na spoločné stretnutie som si zavolal trénerov, celý realizačný tím a všetci sa zhodli, že pre atmosféru v mužstve bude lepšie, ak Lukáš skončí. Zvlášť, keď vstupujeme do kľúčovej časti sezóny, počas ktorej na nás čakajú náročné situácie, a ak ich chceme zvládnuť, chémia medzi chalanmi musí fungovať.
Z vašich predchádzajúcich slov mi vychádza, že Lukáš Říha nezapadol do kolektívu úplne ideálne...
– Po športovej stránke bol pre nás prínosom, za čo sa mu treba poďakovať. Na ľade bude chýbať. Žiaľ, ani tento jeho pozitívny vklad nevyvážil vzťahové veci, ktoré naozaj boli narušené.

Mužstvo sa pred štartom play off postupne dopĺňa. Môžeme očakávať ešte nejaké ďalšie zmeny v kádri?
– Dohodli sme sa s 26-ročným Patrikom Huňadym, ktorý má na svojom konte extraligové zápasy v drese Zvolena, v prvej lige úspešne pôsobil v Michalovciach i Detve a dokáže zahrať krídlo i centra. Vyriešili sa tiež veci okolo Františka Poliačeka a Tomáša Rusinu. Prvý menovaný zostáva v Martine a druhý dokončí ročník v Michalovciach. Ešte komunikujeme s Miroslavom Olejníkom zo Spišskej Novej Vsi, ten nám pomáhal minulý rok v béčku. Uvidíme, či sa do konca januára ešte niečo udeje, ale to už by muselo ísť o naozaj veľkú rybu. Nechceme nechať nič na náhodu, ale mať na pomery druhej ligy dostatočne široký i kvalitný káder. Môžu prísť rôzne zranenia, ťažko predvídateľné, okolnosti a aj na takéto scenáre chceme byť čo najlepšie pripravení.
Nestáva sa každý deň, aby hráč, ktorý má fantasticky rozbehnutú sezónu v prvej lige, dal prednosť celku z nižšej súťaže. Ako sa vám Františka Poliačeka podarilo presvedčiť?
– Fero viedol kanadské bodovanie prvej ligy, bol jej najlepším strelcom a s veľkou pravdepodobnosťou by si zahral baráž o extraligu. Napriek tomu chce pomôcť svojmu materskému klubu, aby sa odrazil z dna a postúpil vyššie. Neviem, koľko hokejistov by sa takto rozhodlo, ale jeho prístup si všetci veľmi vážime.
František Poliaček je váš zať, to tiež zavážilo?
– Pri takýchto veciach je to aj o dobrých vzťahoch a nemusia byť len rodinné. Fero sa však rozhodol sám, a ak by chcel dohrať sezónu v prvej lige, nikto by mu, vrátane mňa, nemohol povedať ani slovo. Viem, že to pre neho nebolo ľahké, pretože ani Michalovce jeho odchod neprijali najlepšie. Že dal nakoniec prednosť Martinu, vypovedá veľa predovšetkým o jeho charaktere.
Ukazuje sa, že jedným z rozdielových hráčov môže byť ruský útočník Georgy Vilchinskiy. Zostáva v Martine?
– Sme s ním dohodnutí aj na spolupráci v budúcej sezóne. Na konci mesiaca mu však končia víza, a teraz vyvíjame maximálne úsilie, aby sa nám ich podarilo predĺžiť.
Na kľúčový brankársky post sa podarilo angažovať kvalitného gólmana Lukáša Gavaliera. Ako to aktuálne vyzerá s Michalom Dzubinom?
– Už začal trénovať na ľade. My s ním počítame, no musí sa dohodnúť s Považskou Bystricou, kde má striedavý štart. Ak zostane doma, do brány pôjde ten gólman, ktorí bude mať aktuálne lepšiu formu. Tieto rozhodnutia spadajú do kompetencie trénerov.
V doterajšom priebehu ročníka sa ako hendikep ukazovala nižšia účasť na tréningoch. V tomto smere sa už niečo zmenilo?
– Zásadným problémom bolo, že väčšina chalanov mala striedavé štarty. Teraz sa už situácia zmenila, všetci hráči sa pripravujú spoločne v Martine a mužské tréningy mávame tri až štyrikrát do týždňa. V podstate sme s hráčmi dohodnutí, že sa budú snažiť k svojim povinnostiam pristupovať tak ako prvoligisti.
Pri mužstve sa doteraz striedali traja tréneri. Stále platí tento stav?
– Na konci roka padol verdikt, že tím, jeho tréningový proces i koučing dostane na starosti jeden z nich. Rozhodli sme sa pre Jána Galamboša, pretože Laco Spišiak má povinnosti pri juniorke, ktorú treba zachrániť a Braňo Stolárik zas pri doraste, kde ich spoločne s Marekom Žilom tiež čakajú záchranárske práce. Jano už má skúsenosti s mužským hokejom, veď viedol Martin v extralige a ak to Braňovi povinnosti dovolia, vždy mu príde pomôcť.
Sledujte aj dianie v táboroch našich najväčších konkurentov?
– Tých z našej skupiny máme solídne zmapovaných. Zo západom je to problematickejšie, ale s Jano Galambošom a Braňom Stolárikom sme sa boli pozrieť na zápase Púchov – Partizánske, čo bol súboj prvých dvoch celkov skupiny. Duel mal solídnu kvalitu a niečo sa z hry spomínaných tímov dalo vyčítať. Ťažko však povedať, ako sa ešte tieto mužstvá posilnia, pretože dopracovať sa k prestupom v rámci druhej ligy je problematické. To by som musel každý deň volať na zväzovú matriku a niekoho tam otravovať. Ak chceme postúpiť, zrejme sa nevyhneme konfrontácii s Púchovom a v súvislosti s ním vieme, že klub dostal od mesta dotáciu 110-tisíc eur. Akú časť tejto sumy využije, povedzme, na angažovanie nových posíl, to ukážu až najbližšie dni.
Ako ste už vyššie spomenuli, v kádri máme asi dvadsaťpäť mien, s ktorými sa počíta do play off. Nie je na druhú ligu takáto hráčska šírka a i kvalita až veľký luxus. Nezistíme po konci sezóny, že klub zaťal sekeru a je v mínuse?
– V žiadnom prípade. Veci máme nastavené tak, že keď po sezóne vyplatíme všetky záväzky, stále budeme v pluse, ktorý bude základom pre nový ročník.