VALČA. Len pätnásťročná Lucia Koričárová z Valče potvrdila počas svoje prvej pretekárske sezóny motokrosársky talent. V priebehu roka presedlala na silnejšiu motorku, zajazdila si v jednom tíme so Štefanom Svitkom a v seriáli Pohára slovenskej motocyklovej federácie skončila v celkovom hodnotení na výbornej druhej priečke.
Byť druhá je fajn, ale ...
„Takisto ako každý športovec i ja chcem vyhrávať. Skončiť druhá je fajn, no aj tak je škoda, že sa mi nepodarilo vystúpiť na najvyšší stupienok,“ zamyslela sa Silvia Koričárová.
O celkové prvenstvo ju pripravila smola v Trenčíne, keď jej v prvej jazde vypovedala poslušnosť motorka. Nemohla tak nastúpiť ani na druhú jazdu a v ďalších kolách pohára sa jej už stratu na čelo celkového poradia nepodarilo úplne zmazať. „Odvtedy som v podstate všetko vyhrala, ale moja najväčšia súperka vždy prišla do cieľa a pravidelne bodovala. Ja som síce nechala na trati všetko, ona však už žiadnu veľkú chybu neurobila, takže si vedúcu priečku ustrážila,“ vysvetlila sympatická pretekárka.
V priebehu sezóny začala jazdiť na silnejšej motorke, s ktorou sa veľmi rýchlo zžila. Spomínať bude tiež na to, ako si na podujatí v Brezne zajazdila v jednom družstve so Štefanom Svitkom.
„Ešte bol s nami v tíme Jarko Katriňák mladší a jedna domáca pretekárka. Každý išiel svoju kategóriu a po sčítaní výsledkov sme vyhrali súťaž družstiev,“ zhrnula.
Silvia Koričárová v akcii. (zdroj: PETER SLAVKOVSKÝ)Všetko si rozmyslel
Počas zimy sa talentovaná jazdkyňa venuje predovštkým doplnkovým športom. Chodí do posilňovne tiež behá a keď môže, rada na snowborde otestuje svoje schopnosti na svahoch lyžiarskeho strediska Snowland vo Valčianskej doline.
Čas návratu na motorku sa však postupne blíži.
„Počas jarných prázdnin by sme chceli ísť na niekoľko dní do Maďarska, kde sú na jazdenie dobré trate a tiež prívetivejšie počasie. Máme už od sponzora sľúbené nejaké financie, tak verím, že nám tento plán vyjde,“ povedal tréner, mechanik a otec Silvie, v jednej osobe Roman Koričár.
Ako následne doplnil, motokros je nielen finančne ale tiež časovo náročný.
V tejto súvislosti si zaspomínal, ako za ním raz prišiel chlapík, ktorý chcel, aby jazdil jeho syn.
„Keď som mu vysvetľoval , čo to všetko obnáša, ako bude v pondelok kontrolovať motorku po pretekoch, v utorok pôjde na tréning, v stredu opraví motorku po tréningu, v štvrtok zas na tréning, v piatok prichystá motorku na víkendové preteky a takto dookola, tak ma si po dvoch minútach prerušil a povedal, že si to rozmyslel,“ pousmial sa.
V novej sezóne chcú Koričárovci opäť atakovať najvyššie priečky pohára. Konkurencia síce už v priebehu nedávno skončenej sezóny zvyšovala svoju kvalitu i kvantitu a najlepšie jazdkyne majú k dispozícii fyzioterapeutov či mentálnych trénerov, ale Turčania cítia, že môžu nadviazať na doterajšie úspechy.
„Dokázala som držať krok nielen s domácimi ale aj zo zahraničnými pretekárkami. Nechcem však zaspať na vavrínoch a na novú sezónu sa pripravím ešte lepšie, ako na tú poslednú. Motivácia ani chuť mi nechýbajú,“ uzavrela Silvia Koričárová.
