MARTIN. Blažej Félix Bulla bol zaujímavý človek. Staviteľ, autor divadelných hier, herec, zberateľ ľudových piesní, obdivovateľ ľudovej architektúry, maliar, autor kresieb (viaceré sú vo vlastníctve Literárneho múzea SNK v Martine či Slovenského národného múzea EM v Martine), aktívny organizátor života Slovenského spevokolu.
História hovorí, že keď si v roku 1883 otvoril v Martine staviteľskú kanceláriu, akoby v meste zavial svieži vzduch. Tvorca osobitého slovenského slohu zanechal v metropole Turca nezmazateľnú pečať v podobe nadčasových projektov. Knihu o ňom – Architekt svitajúcich časov – napísal Peter Huba a na sklonku minulého roku vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej.
Národný dom v Martine - vrcholné dielo Blažeja Bullu. (zdroj: Archív SME)O Blažejovi Bullovi sa hovorí, že sa vždy chcel dostať do Turčianskeho Svätého Martina. Oravský rodák žil nielen svojim povolaním, ale aj zanietením za národné témy. V časoch, keď sa naplno mohol venovať tomu, čo vyštudoval, teda architektúre, bolo mesto jeho snov nielen plné národných pohybov, ale aj stavebného vzmáhania sa po veľkom požiari (1881). Obdiv k ľudovej architektúre vyjadril, keď naprojektoval pavilón a vstupnú bránu s vežou pre výstavu slovenských ľudových výšiviek (1887), za čo ho slovenské dejiny pasovali za tvorcu „slovenského slohu“.
