Pri takmer každom výjazde do regiónov sa stretávate aj s mladými ľuďmi. Akí sú v porovnaní so staršou generáciou, ktorá tiež bola v mladom veku kritická a chcela meniť svet? Majú dnešní mladí záujem o spoločenské dianie, dokážu byť kritickí?
– Určite áno. Dokonca by som povedal, že dnešní mladí ľudia sú ešte otvorenejší, než bola v mladosti naša generácia. Predsa len my sme mali v minulom režime limitovanejšie možnosti, ako byť kritickí. Dnes žijú mladí sociálnymi sieťami, dostáva sa k nim množstvo informácií, majú pocit väčšej slobody a voľnosti. Čo im závidím je to, že môžu študovať v rôznych krajinách, majú obrovskú šancu zažiť, ako sa žije inde. Je to veľmi dobré, lebo môžu porovnávať, spoznávať neznáme, naberať skúsenosti. A potom si možno aj ľahšie uvedomia, aké je Slovensko úžasné, akí skvelí ľudia tu žijú a že sa oplatí za našu krajinu zabojovať.

Spomenuli ste sociálne siete, ľahší prístup k informáciám. Tie však v rôznych uzavretých skupinách a bublinách bývajú aj nepravdivé či zavádzajúce, nekonfrontované so skutočnou a pravdivou realitou.
– Mladí ľudia málo sledujú klasické média a žijú na sociálnych sieťach. Žiaľ, v nich sa objavujú aj klamstvá či polopravdy, ktoré sú účelne financované. Aj preto na besedách túto tému otváram, preto s nimi hovorím i o Kotlebovi. Vysvetľujem, im, prečo som ho neprijal v Prezidentskom paláci, bavíme sa však aj o migrantoch, Európskej únii atď. Aby rozmýšľali aj o inom uhle pohľadu.
Na stretnutí so študentmi ste hovorili aj o tom, aby si pri výbere vysokej školy nevybrali tú najľahšiu. Prečo práve tento apel?
– Niekedy si mladí ľudia neuvedomia, aké je dôležité zvoliť si kvalitnú a náročnú školu. Ak nie je dobrý vplyv rodičov či učiteľov, tak často idú cestou ľahšieho odporu, mysliac si, že dôležité je, len aby boli prijatí a aby v pohode vyštudovali. Majú pocit, že sú všetci na rovnakej úrovni, ale to vôbec tak nie je. Žiaľ, veľa našich vysokých škôl má mizivú úroveň, študenti sa málo naučia, majú minimálny styk s praxou a nie sú potom pripravení uplatniť sa na trhu práce. A zamestnávatelia veľmi dobre vedia, ktoré sú dobré školy a podľa toho si vyberajú. Ja sám som prijímal do zamestnania stovky ľudí a viem, aké kritériá som kládol na tých absolventov, ktorých som si zobral. A preto mladým ľuďom radím, aby tento krok nepodcenili. Lebo len dobrá práca im prinesie lepšie finančné ohodnotenie i lepší život.
Lenže mladých láka zahraničie. Mnohí uvažujú nad tým, že po škole začnú žiť a pracovať v inej krajine, Slovensko sa im nezdá dostatočne atraktívne.
– Každý mladý človek, ktorý má za sebou dobrú vysokú školu, by sa chcel zamestnať v kvalitnej firme. Aj moja dcéra najprv pracovala a žila v Londýne, potom v Prahe, ale napokon prišla na Slovensko. Aj preto je úlohou nás, politikov, aby sme vytvárali dobré podmienky pre kvalitné firmy. Aby Slovensko bolo krajinou, ktorá je atraktívna i pre spoločnosti s dobrým menom, kvalitným výskumom a podobne.
Pri vašej návšteve Turčianskych Teplíc ste zrejme pobadali aj akési napätie medzi mestom a kúpeľmi.
– Porozumel som, že to, čo sa na jednej strane zdá ako plus – príchod turistov, plný akvapark cez víkendy, využívanie kúpeľných pobytov, čo je dobré pre prevádzkovateľov kaviarní, reštaurácií, obchodíkov, je pre nedostatočné parkovacie kapacity a zhustenú dopravu sčasti mínusom pre obyvateľov mesta. Preto som aj apeloval na to, že je nesmierne dôležité v takýchto prípadoch spájať sa dokopy, aby sa efekt úspešného kúpeľníctva či akvaparku prepojil aj s úspešným príbehom mesta. Aby nastala symbióza a spolupráca.
Každé mesto či dedina si žije vlastnými dennodennými starosťami, ale majú aj spoločné problémy. Aké sú to?
– Určite je to verejné obstarávanie a európske fondy. Je okolo toho veľa byrokracie a aj väčšie mestá tak majú problém splniť všetky legislatívne kroky, aby mohli získavať verejné zdroje. Administratívna náročnosť je veľkou brzdou, a to trápi každú jednu samosprávu. Viete, veľká politika nefunguje dobre aj preto, že mnohí politici, ktorí sídlia v Bratislave, sú odtrhnutí od reality.
Aj preto považujem za absolútnu povinnosť každého politika, ktorý sa podieľa na riadení tejto krajiny, aby veľkú časť svojho času strávil v regiónoch, aby sa stretával a diskutoval s ľuďmi. Každý región má svoje lokálne problémy, ale je ich aj veľa spoločných. Napríklad zdravotná starostlivosť, cesty, kvalita školstva.