Lebo – s niektorými jazerami je to tak ako s ľuďmi a našimi životmi. Jazerá sa narodia z veľkého lona okolitej krajiny, pobatolia sa, požblnkajú, pomrnkajú, a keď podrastú, mohutnejšími vlnami pretvoria krajinu. A potom zostarnú, pohládzajú svojimi vodami brehy, akoby boli unavení tokom času.
Zafarbil povesťovú mapu Slovenska
Hádam ani niet lepších slov na úvod knihy Povesti o slovenských jazerách, plesách, studniach a studničkách. Na papier ich položil jej autor Igor Válek, aby pozval čitateľov prelistovať si stránky jedného z najnovších prírastkov edície Povesťová mapa Slovenska, ktorú zapĺňa už niekoľko rokov stále novými titulmi martinské Vydavateľstvo Matice slovenskej. Igor Válek, dnes už vážený zostavovateľ niekoľkých povesťových kníh pre toto vydavateľstvo, v nej ponúka pár pohľadov do zrkadiel dnešných slovenských jazier, aby po nich ostala stopa. Lebo povesti sú jedným z najkrajších výtvorov ľudovej slovesnosti, dôležitý pilier uvedomenia si príslušnosti ku krajine, jej histórii a toku času v nej.
Trilógia bude pokračovať vodopádmi
Válek je skúsený autor. Svoj seriál povestí o slovenskej vode chcel pôvodne koncipovať ako trilógiu. Vydal Povesti o slovenských riekach (2013), Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch (2015) a najnovšie Povesti o slovenských jazerách, plesách, studniach a studničkách (2017). No „tok času“ a ponorenie do témy prinieslo ďalší nápad – vodopády. Bez nich by sa o vode nepovedalo „všetko“. A tak rovno v úvode tretej z kníh o slovenskej vode sľúbil, že nejde o bodku, ale otvorenú kapitolu. Tak sa tešme.

No teraz ešte prelistujme knižku povestí o jazerách a studniach. Pozve nás na prechádzku po viacerých regiónoch Slovenska. Zastavíme sa na Orave, Liptove, v Turci, odskočíme si do Demänovej a na Počúvadlo, potom prebehneme pol Slovenska až na Zemplín, ponoríme sa do tatranských plies, potom aj Morského oka vo Vihorlate, aby sme sa s pesničkou na perách osviežili v studničkách, ktoré sa dostali aj do slovenského spevníka ako jeho najkrajšie klenoty. Alebo poznáte krajšie pesničky ako: Na tej Detve studňa murovaná... či Kopala studienku, pozerala do nej... Studničky pri Žarnovici, na Gemeri, v Terchovej, hradné studne, studne, ktoré velebili národovci...
Slová, ktoré zapadli v pravidlách prachom
A celkom na konci pár faktov, aby sme vedeli, že voda v jazerách, studniach či plesách „nežije“ len vo fantázii autora, ale že skutočne je či bola súčasťou našej krajiny či histórie. A tiež pár slov, ktoré už zapadli prachom a v pravidlách slovenského pravopisu ich ťažko nájdeme. Ale k povestiam patina na nich patrí.
Knižka – klenot. Ilustroval ju Ján Kurinec, graficky upravil Ivan Bílý a vytlačili P+M Turany. Slová v nej sú vodou a voda, ako vieme, je život. Tak nech žije v našich knižniciach čo najdlhšie.