VALČIANSKA DOLINA. Bol to riadny kontrast, keď sa dolu svahom na zjazdovke vo Valčianskej doline spúšťali lyžiari v kompletnom výstroji spolu s tými, ktorí boli oblečení iba v plavkách.
Ortuť teplomera prvú februárovú nedeľu krátko po obede klesla jeden stupeň pod nulu, občas zafúkal studený vietor, no asi trom stovkám otužilcom zo všetkých možných kútov Slovenska nezamŕzal úsmev na tvári.
Naopak, všade naokolo ľadové medvede, nanuky, tulene, jašterice, mrože, tak sa medzi sebou spoznávali, rozdávali dobrú náladu, radosť i pozitívnu energiu.
Hlavné jedlo vo vode
Lenže lyžovačka v plavkách bola len akýmsi predkrmom, hlavné jedlo prišlo až v podobe kúpania sa v neďalekom jazere. A mnohým chutilo. Nemali žiadny problém nielen vkročiť, ale i plávať niekoľko minút v ľadovej vode. Muži i ženy sa v nej doslova mágali a to sa im ešte zdala byť teplá, veď mala až 2,5 stupňa.
Jaroslav Zimeľ z Martina sa pridal k otužilcom z Turčianskych nanukov pred tromi rokmi. Len tak bez tréningu sa hodil do vody a odvtedy je pravidelným účastníkom takýchto akcií.
„Inšpirovali ma kamaráti, pravidelne chodíme na splav do Martina, zapáčilo sa mi to a každému to odporúčam. Je to zdravé i zábavné. Zima? Nie, tu už nevnímam, dokonca sa mi zdá, že voda bola tentoraz teplejšia, vlani nám dala viac zabrať.“
S Jaroslavom prišiel do Valčianskej doliny aj jeho syn Lukáš. Otcovi sľúbil, že tento rok ľadovú vodu okúsi spolu s ním.
„Najťažšie bolo do vody vstúpiť, nevedel som, čo mám od toho očakávať. Pomohlo mi aj to, keď som videl aká masa ľudí do nej vliezla, mnohí bez váhania. To bola veľká motivácia. Vydržal som okolo minútky, na úvod to vraj nie je zlé. K otužilcom sa asi pridám, bolo to celkom fajn.“
Úspešná stávka
Na chodníku pri jazere drkotali zubami aj hokejbalisti vrútockej Kométy Martin Kolčák a Milan Rechtorík. Prišli sami. Nielen pre zábavu, ale najmä preto, že sa stavili.
„V sobotu v krčme sme si povedali, že do toho pôjdeme. Viete, niečo sa už popilo, sebavedomie stúpalo. Odvahu sme však nestratili ani na druhý deň a slovo dodržali. Bolo to náročné, ale vydržali sme. Najťažšie je to asi teraz pri prezliekaní, strašná zima, no netárali sme do vetra a to je podstatné,“ povedal vysmiaty Martin Kolčák.
Zabudnuté starosti
Martinčanka Katarína Lámošová, ktorá bola aj jednou z organizátoriek podujatia, sa už pomaly môže radiť k skúseným harcovníčkam.
„Niekomu sa zdá vliezť do ľadovej vody ťažké a zložité, ale po pravde, nie je na tom nič. Je to len o tom, ako si to v hlave usporiadate. Kto chce ide, kto nechce, nejde. Je to jednoduchá rovnica.“
Katku k otužilcom priviedla choroba, pridala sa k nim po chemoterapii.
„Bolo to jediné, čo ma dalo dohromady. Hneď sa mi to zapáčilo a ostala som pri tom. Už je to štyri roky, čo sa tomuto koníčku venujem. Človek vo vode príde na iné myšlienky, odhodí všetky starosti, užíva si. Áno, je zima, klepe nás, ale stojí to za to. Navyše u nás v Turčianskych nanukoch je aj skvelá partia, pri otužovaní som spoznala mnoho skvelých ľudí. Vieme sa navzájom podporiť i povzbudiť, potom sa aj navonok neprekonateľné prekážky ľahšie prekonávajú,“ myslí si Katarína Lámošová.
