MARTIN. Martinskí študenti z Gymnázia Jozefa Lettricha dali dohromady zaujímavé predmety, ktoré ponachádzali v domácnostiach, povalách či pivniciach svojich starých a prastarých rodičov. Za úlohu mali nájsť všetko, čo súvisí s prvou Československou republikou, keďže tento rok si pripomenieme jej sté výročie vzniku.
Kolovrátok ju spájal so sestrami
Gymnázium J. Lettricha sa zapojilo do projektu 100 rokov Československa v našej škole -Rozprávame rodinné príbehy a z vyzbieraných predmetov spravili zaujímavú výstavu.
Pre cyklotrasu z Martina do Vrútok musia vyrúbať okolo deväťdesiat stromov Čítajte „Za každou jednou vecou za skrýva príbeh, a to či už radostnejší alebo smutnejší a na prvý pohľad obyčajné predmety nám odhaľujú osudy ich majiteľov. Naši študenti tieto informácie zisťovali priamo v ich rodinách. O histórii Československa nám teda táto výstava veľa napovie,“ ozrejmuje Vlasta Kubizňová, ktorá učí dejepis na Gymnáziu J. Lettricha.
Žiakom sa u svojich starých rodičov podarilo nájsť všelijaké zaujímavosti. Priniesli napríklad rodné listy, vysvedčenia, športové pomôcky, žehličky, telefóny, gramofóny, hudobné nástroje, dobové oblečenie, kuchynské predmety, pomôcky do školy i na ručné práce, staré hračky, kočíky či vyznamenania.
Napríklad kolovrátok, vrátane jeho zmenšeniny, priniesol študent Matej Fojtík.
„Tento model kolovrátku je jeden zo štyroch, ktorý vyrobil môj prastarý otec v mierke 1:5 pre každú svoju dcéru. Okrem toho, že bol stolár, venoval sa aj umeleckej činnosti. Moja starká si kolovrátok veľmi váži, lebo je to niečo, čo ju spája so sestrami,“ priblížil M. Fojtík.
Ozajstný hrdina
Vyznamenania svojho pradeda prišla na výstavu ukázať Simona Huťková.
„Zdedil ich potom môj dedo a veľmi ťažko mi ich požičiaval, lebo majú pre neho nesmiernu hodnotu. Jeho otec Ján Majer dostal tie metále v prvej svetovej vojne za oddanosť a statočnosť, keď musel narukovať do armády a bojovať za cisára Františka Jozefa,“ opisuje gymnazistka.
Ako ďalej hovorí, keďže jej prastarký bol zdravotník, vynášal ranených vojakov z vojnového poľa. Sám bol pri tom niekoľkokrát zranený, no aj napriek tomu zachránil mnohé ľudské životy, za čo si neskôr zaslúžil celý rad vyznamenaní. V januári 1945 ale vtrhli do Hornej Vsi nemeckí vojaci a po domoch hľadali partizánov. Jeden z nemeckých dôstojníkov vyšiel z domu Jána Majera s jeho metálmi v ruke a spýtal sa, komu patria.
„Keď sa k nim prihlásil môj prastarký, nemecký dôstojník mu povedal, že on je ozajstný vojnový hrdina a veľmi si ho váži. Z príbehu vyplýva, že záchrana ľudského života, je hodnota, ktorú si vážia všetci slušní ľudia na svete,“ dodáva Simona Huťková, ktorá tiež doniesla aj jeden z najstarších predmetov na výstave.
Ide o nožnice s portrétmi Márie Terézia a jej manžela Františka z roku 1750 a tie dostala Simonina pra-pra...prastará mama od svojej matky Žofie spolu s ďalšími šijacími potrebami. Povedala jej, že tieto veci ochránia ju a jej rodinu pred hladom.
Stolček či palica?
„Roky ubiehali, nožnice dedili dcéry, až sa okolo roku 1880 dostali do rúk mojej praprastarej mamy Jozefíny, ktorá sa naučila šiť a týmto remeslom zabezpečila rodine slušné živobytie. Dodnes funkčné nožnice zdedila moja babka, avšak tá šila už len pre potešenie,“ referuje žiačka.
Raritou výstavy je napríklad i multifunkčná palica, ktorou si kedysi najmä páni pomáhali pri chôdzi. Keď už boli kráčaním unavení, rúčky palice sa dali rozprestrieť ako sedadlo a vznikla tak improvizovaná stolička.
Výstava je stále sprístupnená v jednej z miestností gymnázia.
