MARTIN. TURČIANSKE TEPLICE. Osemročné gymnáziá môžu do prvých ročníkov prijať len päť percent žiakov zo základných škôl. Výnimku dostala iba Bratislava, kde parlament odobril zvýšenie kvót na desať percent, a to pre školský rok 2018/2019. Rovnakú výnimku by ale potrebovali aj v Turčianskych Tepliciach.
Ako informovala TASR, ministerka školstva Martina Lubyová pripomenula, že osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Spomínaná päťpercentná hranica prijímaných žiakov do prvých ročníkov osemročných gymnázií bola podľa rezortu ustanovená školským zákonom z roku 2008, teda pred desiatimi rokmi.
„Dôvodom bol veľký odliv najlepších žiakov v danom ročníku zo základných škôl, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo na kvalite vzdelávacieho systému ako celku,“ dopĺňa ministerstvo v stanovisku pre TASR.
Záujem o štúdium sa zvýšil
Aby martinské múzeum svietilo aj z diaľky, robia aktivisti zbierku Čítajte V Turci máme len dve osemročné gymnáziá. Jedno v Martine, druhé v spomínaných Turčianskych Tepliciach. A práve škola v kúpeľnom meste by na päťpercentnú kvotu doplatila.
„Prijať na našu školu iba päť percent žiakov z okresu Turčianske Teplice by bolo pre nás likvidačné. V takom prípade by sme mohli do prvého ročníka vziať iba šesť - sedem študentov, čiže prvú triedu by sme nemohli otvoriť. Veríme, že dostaneme výnimku a budeme môcť prijať 17 žiakov, a tak otvoriť jednu plne organizovanú triedu. Ministerstvo by o tom malo rozhodnúť v priebehu tohto mesiaca,“ vysvetľuje Igor Arvensis riaditeľ Gymnázia Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Ako ďalej dodáva, v ich okrese je v súčasnosti veľký záujem o štúdium na ich osemročnom gymnáziu. „Minulý rok sme mali požiadavku na dvadsaťpäť žiakov prvého ročníka a aj sme ju naplnili,“ konštatuje Igor Arvensis.
Aj na teplickej radnici si uvedomujú ohrozenie tejto školy a preto iniciovali petíciu za prehodnotenie päťpercentnej kvóty a otvorenie jednej triedy so sedemnástimi žiakmi.
Koncom minulého týždňa už ale padol prvý verdikt. Na základe tohto pravidla stanovil Okresný úrad v Žiline, odbor školstva, že do prvého ročníka na gymnáziu s osemročným štúdiom v Turčianskych Tepliciach v školskom roku 2018/2019 nie je možné prijať žiadneho žiaka. Teplické gymnázium sa voči tomuto rozhodnutiu odvolalo a preto veria, že v ich prospech nakoniec rozhodne okresný úrad v Bratislave a dostanú výnimku.
„Likvidácia 8-ročných gymnázií nie je iba problém Bratislavy, ako sa to niektorí snažia v médiách zľahčovať. Aj mestu Turčianske Teplice hrozí, že príde o svoje gymnázium. Tomuto gymnáziu, ktoré je od roku 1959 historickým pokračovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom, jedného z prvých troch slovenských gymnázií, hrozí reálny zánik. Preto sme sa obrátili aj na Maticu slovenskú a požiadali kompetentných o pomoc. Chceme osloviť aj predsedu SNS a predsedu parlamentu Andreja Danka,“ povedal pre agentúru SITA primátor mesta Igor Hus.
Veľa sa im toho nezmení
S určitou formou regulácie súhlasí Igor Libo, riaditeľ Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine. Hovorí, že ak by kvóty ostali pri piatich percentách, pre ich školu by sa v zásade nič nezmenilo.
„Viac ako desať percent by to ale byť nemalo, pretože takýto typ školy by mali navštevovať len tí najlepší,“ domnieva sa Igor Libo a zároveň dodáva, že hoci sa k nim hlásia najšikovnejší žiaci, na základných školách aj tak stále ostane veľa nadaných detí.
„V martinskom okrese je približne 750 žiakov v ročníku, ktorí by mohli teoreticky ísť na osemročné gymnázium a keď z nich prijmeme 60, tak to pre základné školy určite nie je likvidačné. Pri päťpercentnej kvóte v Žilinskom kraji boli našej škole pridelené pre školský rok 2018/2019 dve triedy a spolu 56 žiakov. Je to o pár žiakov menej, ako v predchádzajúcich rokoch, ale my sme spokojní,“ vysvetľuje riaditeľ I. Libo.
Šikovné deti sa nemôžu učiť
Na verejnosti podľa Liba prevláda názor, že na osemročné gymnáziá sa nedostanú deti zo sociálne slabých rodín a zo zlého rodinného prostredia. To však podľa neho nie je pravda.
„Som riaditeľom gymnázia 25 rokov a nikto nikdy oficiálne nezisťoval, z akého prostredia sú žiaci školy. To sa robilo naposledy pred rokom 1989. Samozrejme, pri riešení rôznych problémov v škole sa dozvieme fakty o rodinách našich žiakov a verte, že aj naše gymnázium navštevujú žiaci z málo podnetného prostredia, z neúplných rodín či žiaci, ktorých rodičia sú nezamestnaní,“ opisuje Igor Libo. Odmieta tiež zaužívaný „argument“, že odliv vynikajúcich žiakov zo základných škôl na gymnáziá sa negatívne prejaví na kvalite vyučovania v základných školách.
„Pamätám si, ako sme viackrát riešili s rodičmi problém s tým, že ich šikovné deti sa v triede nemôžu učiť, pretože majú nedisciplinovaných spolužiakov, ktorí o vzdelávanie nemajú záujem, narušujú prácu v triede, doslova bránia kvalitnej príprave na hodinách. Preto ak niekto tvrdí, že tí dobrí potiahnu slabších, nemá celkom pravdu. Je to výnimka a skôr práve naopak – tí dobrí majú obavy byť aktívni, upadajú do priemeru,“ hovorí o svojich skúsenostiach riaditeľ martinského gymnázia.
Aby bol kolektív zdravý
Opačný názor má zas Jozef Krížo riaditeľ ZŠ Ul. Pavla Mudroňa v Martine.
„Na osemročné gymnázium nám vlani odišlo sedem žiakov. Ak sa stanovia presné kvóty, bude to nielen správne, ale rovnaké pre všetkých. Nie je dobré, aby Bratislava mala desaťpercentné kvóty a zvyšok Slovenska päť percent. Kvalita vzdelávania je rovnako dobrá aj na základných školách, pretože sa nezistilo, že by žiaci osemročných gymnázií v porovnaní so žiakmi základných škôl dosahovali omnoho lepšie výsledky,“ vyslovil sa J. Krížo. Neteší ho vysoký počet žiakov ich školy hlásiacich sa na gymnáziá.
„Lepší žiaci potiahnu vedomosťami slabších. Taký kolektív, v ktorom sú aj výborní aj slabší školáci, je oveľa zdravší a úroveň triedy sa neznižuje,“ dodáva J. Krížo.
Kompetencie na prideľovanie tried pre tento druh škôl majú jednotlivé okresné úrady, ktoré patria pod ministerstvo vnútra. Vo všeobecnosti kraje s kvótami problém mať nebudú, až na výnimku Bratislavského kraja. V súčasnosti ju napĺňajú na päť, maximálne sedem percent.
